Kňaz vášnivo zaujatý Bohom
Páter Šebastián Jaďuď . Snímka: archív -LT-
Peter Jaďuď sa narodil 11. októbra v roku 1923 v Selci pri Krupine ako druhé z troch detí v rodine sedliaka. Navštevoval miestnu školu, Masarykovo štátne gymnázium v Bratislave a internátnu školu kapucínov. V auguste v roku 1942 začal noviciát v pezinskom kláštore a prijal rehoľné meno Šebastián. Keďže z geopolitických dôvodov už nemohol nastúpiť na štúdiá v Bregenzi, pokračoval filozofiou a teológiou v Pezinku a v Bratislave.
Za kňaza bol vysvätený 15. mája v roku 1947. Šebastián sa aj napriek získaniu štipendia na štúdium sociológie vo Veľkej Británii rozhodol ostať na Slovensku. Stal sa lektorom filozofie a dogmatiky. V bratislavskom kláštore zastával funkciu spovedníka, kazateľa a knihovníka. Po barbarskej noci bol internovaný vo Svätom Beňadiku. Odtiaľ ho presunuli do Malaciek a neskôr do disciplinárneho tábora v Podolínci. V roku 1951 nastúpil vojenskú službu PTP v Mimoni. Do civilného života sa vrátil v roku 1954. Zamestnal sa v Gumonke a neskôr v Hydrometeorologickom ústave na bratislavskej Kolibe.
Tajne pripravoval kapucínskych klerikov na vysviacku. Aktivity kapucínov sa Štátnej bezpečnosti podarilo odhaliť a v júli 1961 ho zatkli. Po výsluchoch a mučení bol obvinený z rozvracania republiky. Odsúdili ho na 4 roky väzenia na Pankráci a vo Valdiciach. Po prepustení z väzenia v roku 1963 sa Šebastián vrátil do Báča, neskôr pôsobil v charitnom dome v Rúbani a v marci 1966 bol ustanovený za duchovného správcu rehoľných sestier vo Vrbovom. Neskôr pastoračne vypomáhal bratovi Alojzovi, farárovi v Marianke či v Modre, a tiež ďalším kňazom vo Vištuku, v Doľanoch, Šenkviciach a v Slovenskom Grobe. Spovedával bohoslovcov a viedol pre nich duchovné cvičenia. Intenzívne spolupracoval s benediktínskym opátom Přemyslom Coufalom, zavraždeným Štátnou bezpečnosťou vo februári 1981.
Napriek úzkostlivej povahe v rokoch 1971 – 1989 aj vďaka nemu do rehole tajne prijali 27 bratov. Všade ho čakalo množstvo veriacich. Kvôli duchovnému sprevádzaniu či vyžiadanej svätej spovedi často cestoval za veriacimi. Hovorieval, že pre vyslúženie sviatosti zmierenia je ochotný ísť aj na kraj sveta.
Pri zriadení slovenskej kapucínskej provincie 24. októbra 1987 bol menovaný za jej prvého provinciála. Úrad zastával až do roku 1997. Aj keď sa jeho život po roku 1989 naplnil starosťami o obnovu provincie, nikdy nestrácal zo zreteľa podstatné atribúty rehoľného života. Postupne však strácal sily a chorobami ubolené telo sa čoraz častejšie hlásilo o slovo. Po poslednej hospitalizácii sa ešte vrátil do pezinského kláštora, kde po polnoci Tretej adventnej nedele 13. decembra 1998 zaopatrený sviatosťami pokojne odišiel do večnosti.
Hoci páter Šebastián nepublikoval žiadne systematické teologické dielo, zachovali sa po ňom viaceré preklady, skriptá, prednášky a duchovné cvičenia, množstvo homílií či fragmentárnych poznámok a básní. Bolo mu vlastné teologické myslenie. Rozumel súvislostiam teologického sveta, hĺbke i šírke teologického obrazu. Ale predovšetkým bol pravým Kristovým kňazom.