Kresťanské rodiny potrebujeme

Pavel a Anna Kminiakovci z Viesky–Lupína sa zoznámili v roku 1960. Krstný otec Pavla sa presťahoval na Bukovec, ako sa osade Lupín v katastri obce Vieska hovorilo. Bolo to neďaleko rodičov Anny.

Keď ho prišiel navštíviť krstný syn Pavel, zašiel aj k Anniným rodičom. Mladí sa zaľúbili, netrvalo dlho a zasnúbili sa. Sobáš mali v rímskokatolíckom kostole v Dolnej Strehovej v roku 1961. Pavel mal 25 a Anna 18 rokov.

Narodili sa im štyri deti. Synovia Pavel, Jozef, Ľubomír a nakoniec dcéra Iveta Mária v roku 1972. Rodičia sa vždy tešili a hovorili, že deti sú Boží dar.

Vychovávali ich v skromnosti, ale nábožne. Spoločne sa s deťmi modlievali svätý ruženec, chodievali na sväté omše do Dolnej Strehovej a na rôzne pútnické miesta. Mali veľkú úctu k Božskému Srdcu Ježišovmu a Panne Márii.

Deti vyrástli a chlapci si založili vlastné rodiny. Anna im hovorievala: „Chlapci, nieže sa mi budete ženiť naraz!“ Stalo sa. Všetci traja sa sobášili v tom istom roku - 1989 v kostolíku, v ktorom si svoje áno pred dvadsiatimi ôsmimi rokmi povedali ich rodičia.

Doma zostala iba sedemnásťročná nábožná a pracovitá dcéra Iveta Mária. Rodičia si mysleli, že zostane s nimi, ale ona si vybrala inú cestu. Vstúpila do Rodiny Nepoškvrnenej vo Vrícku, kde žije dodnes.

Keď v roku 1993 odišla, nezostali sami. Pravidelne ich navštevujú deti a nevesty. Radosť im robí aj šesť vnúčat a jedna pravnučka.
 

Rodičia odovzdali ducha spoločenstva 

U Kminiakovcov bol dom vždy plný veselých ľudí. Keď Anne zomreli rodičia, ako najstaršia z detí zastupovala rodičovskú úlohu pre mladších súrodencov. Spolu posedeli, ale aj pracovali. Anna im vždy pripravila nejaké prekvapenie a chutné jedlo. Pavel hrával na harmonike, často si zaspievali i zatancovali.

Stretávali sa na sviatky, pri rôznych rodinných oslavách, ale aj na spoločných výletoch. Susedia ich obdivovali, ako sa majú radi. Božie požehnanie im istotne vyprosila stará mama, ktorej modlitba bola súčasťou jej bytia. Anna spolu so sestrami mali dobrý základ kresťanského života, a tak vedeli, z čoho rozdávať blízkym.

Avšak ani ich neobišli ťažkosti. Sestrám zomreli manželia a všetci traja bratia. Anna všetkých utešovala a povzbudzovala v žiali. 

Zotrvávať v láske
 

Keď sa Pavla niekto spýtal na jeho manželku, vždy ju pochválil. Hovoril, že má dobrú ženu, vydarila sa a ďakuje za ňu Bohu. Zároveň ho prosí, aby sa držala zdravá ešte dlhé roky.

Aj Anna bola spokojná. Niekedy si síce vymenili názory, ale ona sa predovšetkým riadila slovami Svätého písma: „Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom“ (Ef 4, 26). Hneď sa snažila udobriť s manželom.

Tohto roku bude mať Pavel 84 a Anna 77 rokov. Žijú v láske a svornosti naďalej, veľa sa modlievajú. Nemusia sa strachovať. Ani v starobe nie sú sami, pretože ich deti často navštevujú a potešujú. Nech Božie požehnanie zotrváva s nimi i naďalej.