Na Trenčianskom hrade požehnali kríž
Počas ekumenickej liturgie na Trenčianskom hrade sa 26. septembra v priestoroch ruín Panskej kaplnky uskutočnila slávnosť požehnania kríža.

Pri požehnaní kríža boli prítomní katolícki kňazi Ľubomír Havran a Igor Cingeľ i evanjelický duchovný Ján Bunčák. Snímka: Radovana Keliarová
Na ekumenickej slávnosti sa zúčastnil a kríž požehnal honorárny dekan Rímskokatolíckej cirkvi Ľubomír Havran, grékokatolícky farár Igor Cingeľ a Ján Bunčák, zborový farár ECAV.
V príhovore riaditeľ Trenčianskeho múzea Peter Martinisko naznačil, že požehnaním kríža sa začne nová etapa a znovuzrodenie tohto priestoru realizovaním rekonštrukčných prác na doteraz zanedbanej časti hradu.
Drevený kríž je dielom stolára Jaroslava Maňáka z Trenčianskeho múzea v Trenčíne. Panská kaplnka bola vybudovaná pre majiteľku hradu, cisárovnú, uhorskú a českú kráľovnú Barboru Celjskú v 20. až 30. rokoch 15. storočia.
Interiér zdobili gotické fresky svätcov, ktoré v čase reformácie pretreli bielou vápennou vrstvou. Pôvodný drevený strop v období renesancie nahradili krížovou klenbou. Hlavná loď sa rozšírila o presbytérium s oltárom a sakristiu.
Z pôvodného vybavenia sa pravdepodobne do dnešných čias zachovali portréty panovníka Leopolda I. a jeho manželky a drevená socha Madony s Dieťaťom, ktorá je umiestnená v Kostole sv. Jakuba v Dubnici nad Váhom.
Pod vplyvom devastačných účinkov požiaru sa zo sakrálneho priestoru postupne stala ruina. V súčasnosti možno vidieť iba pozostatky klenby kaplnky.
Počas ekumenickej liturgickej slávnosti bola vo vedľajšej Letnej veži, za hudobného sprievodu talentovanej harfistky Anety Jakubcovej, vystavená vzácna pozlátená gotická monštrancia z čias Ľudovíta Veľkého. Ide o monštranciu zo 14. storočia, ktorú niektorí historici spájali s darom cisára Karola IV. kráľovi Ľudovítovi Veľkému.