Okaz Ľudovíta Balážiho budeme napĺňať

Mali sme tú výnimočnú príležitosť spoznať životný príbeh a najmä láskavé srdce kňaza, ktorý s úsmevom naznačoval, že po dohode s Pánom asi tých 100 rokov zvládne. A skutočne dohoda bola naplnená. Piateho februára sa dožil požehnaných 100 rokov. Keď sme ho 10. januára navštívili, pocítili sme Božiu prozreteľnosť. Veľmi sa potešil našej prítomnosti. V stisku ruky bola vypovedaná srdečnosť a vďačnosť za návštevu.

Počas rozhovoru jubilant prekypoval sviežim pohľadom na prítomnosť aj minulosť. Nadšene rozprával o svojej ceste k oltáru, študentských časoch, ale aj o kňazskej trajektórii. Nepripisoval si na nej žiadne zásluhy. Všetko videl v nekonečnej starostlivosti nebeského Otca a pripomenul, že aj mama sa mu tak trochu priplietla do rozhodnutia pre kňazský život. I v ťažších chvíľach svojho života sa riadil evanjeliovým „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo“ (Lk 9, 62).

Mal ešte na srdci a veľmi chcel všetkým kňazom povedať, aká dôležitá je poslušnosť a doverný vzťah so svojím biskupom. K srdcu mu prirástli všetky farnosti, v ktorých pôsobil, avšak zvláštne miesto v ňom mali Kysučania. Staval hmotné Božie príbytky, ale najmä sa staral o duchovné chrámy každého jemu zvereného veriaceho. A robil to so zanietením, podobne aké mal aj pre jazdu na motocykli.

V jeho reči sme poznali, že veci prežíval veľmi intenzívne a cítil zodpovednosť za pastoračný život. Vedel poukázať na nevhodné správanie odporujúce Božím pravidlám, ale nikdy neodvrhol žiadneho človeka. Nech ho za to Pán Boh v svojom kráľovstve odmení odpočinutím večným.