Pred desiatimi rokmi odišiel do domu Otca

Ján Fukna – arcibiskup Ján Bukovský (priezvisko si zmenil po príchode do USA) sa narodil rodičom Martinovi a Kataríne ako štvrté zo šiestich detí 18. januára 1924 v obci Cerová-Lieskové na Záhorí.

Povolaním misionár

V roku 1939 pätnásťročný Ján vstúpil do misijnej rehole - Spoločnosti Božieho Slova v Nitre. Stredoškolské štúdium ukončil v lete roku 1945 maturitou v Bratislave. Na jeseň dokončil noviciát a zložil prvé rehoľné sľuby.

V ďalšej formácii pokračoval v Misijnom dome Božského Srdca Ježišovho vo Vidinej pri Lučenci, kde rehoľníci verbisti absolvovali štyri semestre filozofie. Po druhej svetovej vojne bola snaha realizovať teologické štúdiá bohoslovcov v Ríme, no Ján Fukna požiadal o možnosť štúdia v Spojených štátoch - v misijnom dome v Techny v štáte Illinois.

Okrem teológie chcel vyštudovať i anglický jazyk, aby ho po návrate vyučoval bohoslovcov, ktorí sa pripravovali na misie.

Na jeseň 1947 vycestoval za more. Nastúpil na jazykový kurz a po ňom na štúdium teológie. Československé úrady mu po roku odmietli predĺžiť platnosť cestovných dokladov a požadovali jeho návrat.

Ján Bukovský sa nevrátil. Jeho pas bol anulovaný a on ostal bez štátnej príslušnosti nasledujúcich päť rokov.

Pokračoval v štúdiu a v Techny zložil v roku 1949 doživotné rehoľné sľuby a prijal i kňazskú vysviacku 3. decembra 1950. Už ako kňaz pokračoval páter Bukovský v biblických štúdiách vo Washingtone (1950 - 1952) a neskôr v Ríme (1954 - 1956).

Na Vianoce v roku 1963 sa mu po šestnástich rokoch podarilo prísť za rodinou do Československa. Zo strany úradov sa nestretol s milým prijatím. Nedostal dokonca ani štátny súhlas na odslúženie primičnej svätej omše v rodisku.

Primície nakoniec v rodnej obci „slávil“, no len pri bočnom oltári počas svätej omše miestneho kňaza. Od chvíle, ako spoznal situáciu Cirkvi na Slovensku, túžil svojim rodákom pomôcť. V roku 1967 sa Ján Bukovský stal rektorom misijného domu v Techny.

Od roku 1968 zastával funkciu generálneho radcu a admonitora Spoločnosti Božieho Slova v Ríme. Počas funkčného obdobia okrem iného mal za úlohu udržiavanie kontaktov a pravidelné vizitácie misionárov po celom svete.

Pôsobenie na Štátnom sekretariáte

Koncom šesťdesiatych rokov sa zdržiaval v Ríme. Vypomáhal ako tlmočník pri rokovaniach Štátneho sekretariátu s politickými predstaviteľmi komunistických krajín strednej a východnej Európy.

Od roku 1972 pôsobil na Štátnom sekretariáte Vatikánu. Neskôr sa stal riadnym členom skupiny, ktorá viedla rokovania s krajinami pod vplyvom Sovietskeho zväzu. Dlhé roky ju viedol kardinál Agostino Casaroli.

V rokoch 1972 - 1990 absolvoval ako jeden zo zástupcov vtedajšej Ostpolitik desiatky ciest do Bulharska, Maďarska, Rumunska, Albánska, Poľska či Československa. Snahou bolo uvoľniť situáciu i pomery v komunistických krajinách, kde bola Cirkev obmedzovaná a cielene likvidovaná.

To zahŕňalo okrem iného aj úsilie o úpravu právnych noriem štátov či menovanie nových biskupov na uprázdnené stolce. Nemenej dôležité rokovania sa viedli v oblasti „oslobodenia“ biskupov a kňazov spod kontroly.

Nuncius, ktorý sa narodil na Slovensku

Po páde komunizmu už nebolo nutné viesť rokovania na diaľku. V postkomunistických krajinách bolo dôležité priamo rokovať s predstaviteľmi štátov. I preto sa Ján Bukovský 18. augusta 1990 stal nunciom v Rumunsku. Pritom dostal hodnosť titulárneho arcibiskupa tabaltského.

Biskupskú vysviacku prijal 13. októbra 1990 v Bazilike sv. Petra v Ríme z rúk kardinála Casaroliho. Arcibiskup Bukovský bol prvým nunciom, ktorý sa narodil na Slovensku.

Po štyroch rokoch pôsobenia v Rumunsku bol 20. decembra 1994 vymenovaný za nuncia do Ruska, kde pôsobil do 14. februára 2000.

Ako emeritný apoštolský nuncius žil v Misijnom dome St. Gabriel v Mödlingu pri Viedni. Počas tohto pobytu ho pápež Ján Pavol II. v roku 2002 ustanovil za člena Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov a za konzultanta sekcie Štátneho sekretariátu pre vzťahy so štátmi.

V roku 2005 sa vrátil na zaslúžený odpočinok do Techny v USA. V roku 2010 veľmi túžil ešte raz navštíviť Slovensko. Chystal sa osláviť 60. výročie kňazskej a 20. výročie biskupskej vysviacky, ako aj vysvätiť kandidátov kňazstva Spoločnosti Božieho Slova. Pre zhoršený zdravotný stav mu to už nebolo dopriate.

Rehoľná komunita spolubratov v Techny sa stala miestom, odkiaľ si ho všemohúci Pán povolal do večnosti 18. decembra 2010 vo veku 86 rokov. Ján Bukovský mal pohreb v Nitre a jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte v Kostole Matky Božej v Nitre na kalvárii, ako on sám chcel.

Svedectvo o jeho živote vystihla rehoľníčka John Vianneyová z Kongregácie sestier sv. Cyrila a Metoda v USA: „Spomínam si na pátra Jána ako na dobrotivého človeka. Bol rodeným diplomatom a dary, ktoré dostal od Boha, využil veľmi dobre.

Bol vždy úprimne pohostinný i mužom veľkej múdrosti a vzdelanosti, ale nikdy ju nevystavoval na obdiv. Dokázal hovoriť s deťmi alebo s jednoduchými nevzdelanými ľuďmi s rovnakou úctivosťou a láskavosťou ako so seberovnými. Zanechal nám dedičstvo skromnosti, dobrotivosti a múdrosti, ktoré budú jeho korunou vo večnosti.“