Pripomenuli si významného rodáka
Pri príležitosti sto rokov od úmrtia významného rodáka, lekára, učiteľa a národno-kultúrneho dejateľa Imricha Mateja Korauša si 28. októbra obyvatelia Valče v Kostole svätého Mikuláša v Kláštore pod Znievom pripomenuli jeho život a dielo.
Ján Lučan 20.11.2018
Spevokol Valčan pri svätej omši. Snímka: Jaromír Meriač
Svätú omšu celebroval Štefan Hýrošš a spevom sprevádzal matičný spevokol z Valče. Po jej ukončení položením venca a zapálením sviece na hrobe Imricha Mateja Korauša si pamiatku rodáka uctili zástupcovia obce.
Imrich Matej Korauš sa narodil 16. novembra 1835 vo Valči neďaleko Martina. Zomrel 27. októbra 1918 v Kláštore pod Znievom, kde je aj pochovaný. Po absolvovaní medicíny na Inštitúte pre vojenských lekárov vo Viedni od roku 1861 pracoval ako vojenský lekár v Sedmohradsku. V roku 1871 sa stal učiteľom matematiky, chémie a telesnej výchovy na patronátnom gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Počas rozšírenia epidémie cholery v roku 1873 poznatkami modernej medicíny výrazne prispel k jej likvidácii v Turci. Od roku 1875 tam pôsobil ako praktický lekár.
Vo vyučovacom procese zdôrazňoval význam prírodných vied a v rukopisoch zanechal učebnice biológie a anatómie. Prispieval do Národného hlásnika, Národných novín, Časopisu a Sborníka Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ale aj kalendára Pútnik svätovojtešský a mnohých ďalších. Bol spoluzakladateľom a referentom pre miestopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti, zároveň blízkym polupracovníkom Andreja Kmeťa, Pavla Mudroňa a Františka Richarda Osvalda.
Imrich Matej Korauš sa narodil 16. novembra 1835 vo Valči neďaleko Martina. Zomrel 27. októbra 1918 v Kláštore pod Znievom, kde je aj pochovaný. Po absolvovaní medicíny na Inštitúte pre vojenských lekárov vo Viedni od roku 1861 pracoval ako vojenský lekár v Sedmohradsku. V roku 1871 sa stal učiteľom matematiky, chémie a telesnej výchovy na patronátnom gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Počas rozšírenia epidémie cholery v roku 1873 poznatkami modernej medicíny výrazne prispel k jej likvidácii v Turci. Od roku 1875 tam pôsobil ako praktický lekár.
Vo vyučovacom procese zdôrazňoval význam prírodných vied a v rukopisoch zanechal učebnice biológie a anatómie. Prispieval do Národného hlásnika, Národných novín, Časopisu a Sborníka Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ale aj kalendára Pútnik svätovojtešský a mnohých ďalších. Bol spoluzakladateľom a referentom pre miestopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti, zároveň blízkym polupracovníkom Andreja Kmeťa, Pavla Mudroňa a Františka Richarda Osvalda.
Súvisiace články
Zdenka Podhorcová 18.07.2023
Slávnosť na Hradištských vrchoch
Do sŕdc rodákov z Hradištských vrchov a pútnikov sa hlboko zapíše 11. jún, keď sa stretli pri Kaplnke Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, aby si pripomenuli 100 rokov od jej postavenia Jánom Štefančíkom.
Mária, Maroš a chlapci z Kráľovej 18.07.2023
Otvorili svoje brány a srdcia
Komunita Cenacolo v Kráľovej pri Senci aj tento rok zrealizovala deň otvorených dverí. Bolo to poobedie plné radosti, tancov, spevov a hlavne oslavy Boha a toho, čo urobil v našich životoch, príbehoch, rodinách.
