Rezbárstvo je jeho láska
Pod Považským Inovcom, neďaleko vodnej nádrže Duchonka sa nachádza obec Prašice. Žije v nej nenápadný človek, ktorý má pred svojím domom množstvo drevených sôch a plastík. Okrem toho, že Ľubomír Lacika si so svojou manželkou žije obyčajným životom dedinského človeka, venuje sa i rezbárstvu. Jeho diela sú ozdobou ľudovej tvorivosti.
Štefan Kováč 08.05.2020
Kristus s roztvoreným náručím od majstra Ľubomíra Laciku. Snímka: Štefan Kováč
Diapazón tvorby je uňho rozmanitý a pestrý. Tvoria ho ľudové motívy, svet zvierat, ornamentové koláže i sakrálne námety. V očiach laika nadobúdajú ním vyrezané zvieratá rámec presahujúci ľudové rezbárstvo, s jemnou patinou profesionality. Z pohľadu tvorby s náboženským motívom si nemožno nevšimnúť pri vstupe do majstrovho domu drevenú sochu Panny Márie Lurdskej. Pozorné oko objaví jej krásnu, čistú a jemnú tvár, aká výhradne patrí Božej Matke.
Na miestnom cintoríne priečelie domu smútku zdobí jeho Pieta – Bolestná Matka s mŕtvym Synom v náručí. Je umiestnená pod starobylým krížom s francúzskymi ľaliami. Pohľad na dva silné duchovné motívy utrpenia zjemňuje ľudské trápenia a kríže, ktoré sú intenzívne emočne prítomné v ľuďoch pri pohrebných obradoch.
Na farskom dvore sa nachádza zaujímavá skulptúra Ježiša Krista. Majster Lacika ju vyrezal z jedného kusa borovice, ktorá už svojím vzrastom pripomínala sochu s roztiahnutými rukami. On jej dal podobu Krista, ktorý s roztvoreným náručím túži privinúť si každého na svoje Božské Srdce. V tvorivom rezbárskom akte tak už mŕtvemu drevu „vdýchol dušu“.
Vidieť, že záľuba sa mu stala nielen koníčkom, ale aj náplňou jesene života. Zo spomínaných diel, ktoré s námahou vytvoril, niektoré veľkodušne daroval pre farnosti i obci. Môžu tešiť, ale aj podnietiť k zamysleniu oveľa viac ľudí, ako keby si ich ponechal iba pre seba. Tento prejav altruizmu dáva duchovným dielam ešte krajší rozmer, stáva sa výzvou pre nás, aby sme sa dokázali deliť o svoje dary a talenty.
Ľudová tvorba rezbára Ľubomíra je možno v tieni reflektorov a výstav, ale pre svoju krásu si zaslúži obdiv a úctu. Je na nej skutočne vidieť, že rezbárska práca s drevom mu naozaj učarovala. Prašičania môžu byť na svojho rezbárskeho majstra právom hrdí.
Spôsob života ľudového umelca z Prašíc mi pripomína Croninov román Tri lásky. Aj on má svoje tri lásky. Prvou je manželka, druhou rezbárstvo a najnovšou treťou je hra na heligónke. Všetky ho motivujú k aktívnemu životu.
Pri istej príležitosti som sa majstra Ľuba spýtal, čo ho vedie tvoriť. Úprimne odpovedal: „Vieš, je to jednoduché. Veľmi ma to baví. Ako keď v mladosti chlapec má rád dievčinu, ja mám na staré kolená rád rezbárčinu.“ K týmto slovám skromne pridávam: „Kiežby ho to bavilo ešte veľmi dlho, aby sa z jeho rúk zrodilo veľa ľudovej umeleckej krásy na potešenie a radosť.“
Na miestnom cintoríne priečelie domu smútku zdobí jeho Pieta – Bolestná Matka s mŕtvym Synom v náručí. Je umiestnená pod starobylým krížom s francúzskymi ľaliami. Pohľad na dva silné duchovné motívy utrpenia zjemňuje ľudské trápenia a kríže, ktoré sú intenzívne emočne prítomné v ľuďoch pri pohrebných obradoch.
Na farskom dvore sa nachádza zaujímavá skulptúra Ježiša Krista. Majster Lacika ju vyrezal z jedného kusa borovice, ktorá už svojím vzrastom pripomínala sochu s roztiahnutými rukami. On jej dal podobu Krista, ktorý s roztvoreným náručím túži privinúť si každého na svoje Božské Srdce. V tvorivom rezbárskom akte tak už mŕtvemu drevu „vdýchol dušu“.
Vidieť, že záľuba sa mu stala nielen koníčkom, ale aj náplňou jesene života. Zo spomínaných diel, ktoré s námahou vytvoril, niektoré veľkodušne daroval pre farnosti i obci. Môžu tešiť, ale aj podnietiť k zamysleniu oveľa viac ľudí, ako keby si ich ponechal iba pre seba. Tento prejav altruizmu dáva duchovným dielam ešte krajší rozmer, stáva sa výzvou pre nás, aby sme sa dokázali deliť o svoje dary a talenty.
Ľudová tvorba rezbára Ľubomíra je možno v tieni reflektorov a výstav, ale pre svoju krásu si zaslúži obdiv a úctu. Je na nej skutočne vidieť, že rezbárska práca s drevom mu naozaj učarovala. Prašičania môžu byť na svojho rezbárskeho majstra právom hrdí.
Spôsob života ľudového umelca z Prašíc mi pripomína Croninov román Tri lásky. Aj on má svoje tri lásky. Prvou je manželka, druhou rezbárstvo a najnovšou treťou je hra na heligónke. Všetky ho motivujú k aktívnemu životu.
Pri istej príležitosti som sa majstra Ľuba spýtal, čo ho vedie tvoriť. Úprimne odpovedal: „Vieš, je to jednoduché. Veľmi ma to baví. Ako keď v mladosti chlapec má rád dievčinu, ja mám na staré kolená rád rezbárčinu.“ K týmto slovám skromne pridávam: „Kiežby ho to bavilo ešte veľmi dlho, aby sa z jeho rúk zrodilo veľa ľudovej umeleckej krásy na potešenie a radosť.“
Súvisiace články
Zdenka Podhorcová 18.07.2023
Slávnosť na Hradištských vrchoch
Do sŕdc rodákov z Hradištských vrchov a pútnikov sa hlboko zapíše 11. jún, keď sa stretli pri Kaplnke Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, aby si pripomenuli 100 rokov od jej postavenia Jánom Štefančíkom.
Mária, Maroš a chlapci z Kráľovej 18.07.2023
Otvorili svoje brány a srdcia
Komunita Cenacolo v Kráľovej pri Senci aj tento rok zrealizovala deň otvorených dverí. Bolo to poobedie plné radosti, tancov, spevov a hlavne oslavy Boha a toho, čo urobil v našich životoch, príbehoch, rodinách.
