Slováci v Chorvátsku naňho nezabudli
Don Vít Ušák (1923 – 2019) hľadal roztrúsených Slovákov na Dolnej zemi. Snímka: archív Matice slovenskej v Chorvátsku
Dovoľte mi, aby som sa podelila o vlastnú skúsenosť s kňazom, ktorý pre Slovákov nielen v Chorvátsku
urobil veľa. Jedno ráno, keď som zametala lístie pred svokrinou chalúpkou, uvidela som neznámeho človeka s kňazským kolárikom.
Keď sa priblížil, slovensky ma pozdravil: „Pochválený buď Ježiš Kristus.“ Nevedela som si vysvetliť, že ma oslovuje rodným jazykom v malej dedinke v Chorvátsku. Rovnako som mu odpovedala materinským jazykom a pozvala som ho dnu.
Pri rozhovore aj s mojou svokrou, ktorá tiež pochádzala zo Slovenska, sme mu vysvetlili, ako sme sa tu dostali. Ja som sa do Chorvátska vydala. Svokra prišla do Čaglin so svojimi rodičmi ako malá z bývalej Erdutky, teraz je to Oravská Lesná.
Páter Ušák nám objasnil, že hľadá roztrúsených Slovákov v Chorvátsku a prišiel aj do našej malej dediny, lebo sa dopočul, že tu žije komunita Slovákov, o ktorých by chcel písať, ako a kedy prišli na takzvanú Dolnú zem.
Vyhľadával a skúmal mestské a cirkevné matriky. Postupne sa dozvedal, z akého regiónu prišli, aké obyčaje, piesne či iný kultúrny poklad si priniesli z domoviny.
Vždy sme boli radi, keď k nám opätovne zavítal a referoval, kde už bol a plánuje ešte ísť. Z jeho práce vznikla hodnotná historická monografia Slováci v Chorvátsku, ktorá bola vydaná v Ríme v roku 1978. Stále svieti ako maják na Jadranskom mori a prináša svetlo poznania formácie slovenskej menšiny v Chorvátsku.
Samostatnou kapitolou tvorivej práce dona Ušáka bola jeho literárna činnosť. Básnické zbierky Prikladám na vatru, Na detskej vlne, Od Tiberia k Tatrám a mnohé knižné preklady talianskych titulov náboženskej literatúry sú dôkazom umeleckého talentu i zrkadlom duše kňaza.
Vít Ušák SDB sa narodil 9. júna 1923 v Radošovciach. Po maturite v roku 1945 sa rozhodol vstúpiť do saleziánskej spoločnosti v Šaštíne. O päť rokov neskôr už študoval teológiu vo Svätom Kríži nad Hronom.
Jeho plány prerušila „barbarská noc“. Nasledovala deportácia do Podolínca a Pezinka. V roku 1951 emigroval do Talianska, kde bol v roku 1953 vysvätený za kňaza.
Pôsobil v duchovnej i pedagogickej službe na rôznych školách v Taliansku, na medzinárodných inštitúciách v meste Arignano, na Colle don Bosco a od roku 1973 v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Vyučoval na slovenskom gymnáziu, ktoré navštevovali okrem iných aj chlapci z územia vtedajšej Juhoslávie.
Pri mojej učiteľskej praxi v slovenských dedinách neďaleko Našíc som učila žiakov básničky zo zbierky Na detskej vlne, ktoré mi páter Ušák daroval. S básňami žiaci vystupovali pri rôznych školských príležitostiach.
Istý čas som prednášala na Filozofickej fakulte v Osijeku slovenský jazyk a literatúru a bola som veľmi rada, že môžem študentom predstaviť nášho významného človeka, kňaza a básnika, život a krásu jeho poézie.
Pátra Ušáka som navštívila v Poprade po jeho 40-ročnom exile, keď už bol na odpočinku. Ďakujem Bohu, že som ho stretla, vážim si jeho otcovský záujem o moju prácu aj o dielo všetkých Slovákov v Chorvátsku.