Slovenský misionár pôsobil v Brazílii

V táboroch Podolínec, Plzeň, Kadaň, Nosice bol aj môj ujo Albert Sitár. V svojich spomienkach jeho meno niekoľkokrát spomenul kardinál Ján Chryzostom Korec aj don Ernest Macák.
 
Už predtým ako odišiel do zahraničia, Albert Sitár ovládal sedem jazykov. Tiež sa venoval športu a divadlu. V Turíne sa slovenskí seminaristi stretli vo volejbalovom zápase s talianskym národným mužstvom; Slováci vyhrali 3 : 0. Bolože to radosti v ich rodinách na Slovensku.

Nakoniec sa rozhodol odísť do Brazílie a tam pastoračne pôsobiť ako misionár. Mojim rodičom odtiaľ písal, ale ja som tomu ako malý chlapec nevenoval pozornosť. Okrem toho nás rodičia chránili a radšej nám nevysvetľovali, prečo k nám chodila polícia ani prečo eštebáci mojich rodičov, najmä mamu, sledovali. S pribúdajúcimi rokmi som však bol zvedavý na to, čo sa odohrávalo počas totality v reholiach aj v živote môjho uja, ktorý si zmenil v emigrácii meno na Pietro Meyer. 

Narodil sa 16. októbra 1926 v Liskovej. Zmaturoval v roku 1946. Do mája 1950 bol bohoslovcom v Šaštíne. Potom sa však – ako mnoho kňazov, rehoľníkov a bohoslovcov - dostal do sústreďovacieho tábora v Podolínci a do PTP táborov v Plzni, Kadani a Nosiciach.

Podarilo sa mu však utiecť do Rakúska a  dostať sa do Talianska. Kňazskú vysviacku prijal 1. júla 1953 v Bollengu pri Turíne. Odišiel na misie do Južnej Ameriky, kde sa venoval veriacim v Paraguaji a Uruguaji. Od roku 1964 pôsobil v Diecéze Piracicaba v brazílskej provincii São Paulo.

Ujo sa nám naposledy ozval v roku 2003, keď oslavoval 50. výročie kňazskej vysviacky. Žiaľ, odvtedy o ňom nevieme nič, ani či je nažive, alebo zomrel. Za akékoľvek bližšie informácie by sme boli veľmi vďační.