Spomíname na biskupa Milana Šášika CM
Objavil sa u nás náhle, nečakane. Bol horlivý a nesmierne príjemný. Vedel odzbrojovať svojou dobrotou, priniesol nevídanú sviežosť, preto niet divu, že si veľmi rýchlo získal srdcia ľudí všetkých vekových kategórií u nás v Leopoldove i v Červeníku, ktorý bol vtedy filiálkou.
Keď z našej farnosti odchádzal, mnohí plakali. „Nikdy na vás nezabudneme, pán kaplán“ – s týmito slovami sme ho vyprevádzali.
Nezabudli sme, on a jeho služba boli u väčšiny z nás veľmi dôležitým a zásadným prvkom vo formovaní našej viery. Jeho sväté omše boli vždy hlbokým duchovným zážitkom, či už boli slúžené za nespravodlivo odsúdených, alebo akýkoľvek iný úmysel.
Po jeho biskupskej konsekrácii v roku 2003 a príchode na Slovensko viedli jeho prvé kroky do Leopoldova, kde už ako novovysvätený biskup slávil prvú svätú omšu – v kostole zasvätenom sv. Ignácovi z Loyoly. A ešte mnohokrát potom sa pri ceste z Ukrajiny zastavil v našej farnosti; tam, kde ako kaplán začínal.
V roku 2010 spoločne s otcom biskupom Dominikom Tóthom slávili svätú omšu a vo večerných hodinách za prítomnosti veriacich navštívili miestny cintorín, kde posvätili hlavný kríž, na ktorom je tabuľa venovaná mučeníkovi – biskupovi Pavlovi Petrovi Gojdičovi.
V júli nás zasiahla správa - ťažko povedať, či smutná, či nie. Otec biskup Milan Šášik, náš milý kaplán, ktorý by sa 17. septembra dožil 68 rokov, skončil svoju pozemskú púť a narodil sa pre nebo. Bolo to ako pred rokmi, náhle a nečakané.
Nech ho láskavý Boh odmení za jeho pre nás neoceniteľnú službu a dá mu večnú slávu. Ďakujeme, pán kaplán, nezabudneme.