Účinkovanie Ducha Svätého

Pôsobenie Ducha Svätého je pre kresťanov mimoriadne dôležité, pretože práve v tomto diele sa Boh osobne angažuje a prejavuje v živote tých, ktorí veria.

Pán Ježiš vo svojej rozlúčkovej reči uisťuje učeníkov, že dostanú silu zhora: „Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal“ (Jn 14, 25).

Nie je to iba ľudský úsudok a poznanie, ktoré pôsobia v činnosti človeka, ale podľa Kristovho slova je potrebné otvárať svoje vnútro pre pôsobenie Ducha Svätého, ktorý je ako tretia božská osoba večnou láskou Otca a Syna.

V Evanjeliu podľa Marka nachádzame eschatologickú reč, ktorú Ježiš predniesol v Jeruzaleme a otvorene hovoril o prenasledovaní učeníkov.

Aj v tomto prípade nachádzame usmernenie, ako treba konať, aby človek žil v pravde slova a skutku.

Učeníci sa nemajú strachovať dopredu, čo majú hovoriť, ale „hovorte, čo vám bude dané v tú hodinu. Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Duch Svätý“ (Mk 13, 11).

SVETLO A SILA ZHORA

Ježišov odkaz na srdce otvorené pre pôsobenie Ducha Svätého nech je inšpirácia aj pre konanie človeka viery.

Najmä v tejto dobe, keď sa mnohí spoliehajú na vlastný – podľa ich zdania rozumný – úsudok a vo vlastnom omyle nekonajú, čo je správne, lebo sa riadia iba ľudskou múdrosťou a nie svetlom a silou zhora – Duchom Svätým.

Keď hľadáme odpoveď na otázku, ako rozpoznať, že v nás pôsobí Duch Svätý, je osožné nanovo si všimnúť spôsob, ako sa pre prítomnosť a pôsobenie Ducha Svätého otvárali prví kresťania – tak v kontexte vnútorného, ako aj vonkajšieho života.

Novozákonné Skutky apoštolov predstavujú otvorenosť pre prítomnosť a pôsobenie Ducha Svätého v úzkom vzťahu k Ježišovej náuke.

Pretože Duch Svätý pochádza z Otca a Syna, aj jeho pôsobenie môžeme poznávať v kontexte pôsobenia Najsvätejšej Trojice.

ROZMER JEDNOTY

Apoštol Pavol predstavuje poslanie Božieho Syna aj týmito slovami: „Jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi – človek Kristus Ježiš, ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých, ako svedectvo v pravom čase“ (1 Tim 2, 5 – 6).

Tieto slová dosvedčujú, že ani v našich životoch nemôžeme rozlišovať pôsobenie Ducha Svätého bez osobného vzťahu k Otcovi a Synovi.

Duch Svätý nás posväcuje láskou (to je pôsobenie Božej milosti v našej duši), ktorú prijímame od nebeského Otca v jedinom prostredníctve Ježiša Krista.

Človek praktizovaním viery vstupuje do dialógu s Bohom a rozvíja vnútorný duchovný vzťah k Otcovi, Synovi a Duchu Svätému. Je to vzťah osobný, ktorý má rozmer jednoty.

OTVORENÍ PRE PRAVDU

Pôsobenie Ducha Svätého rozpoznávame práve v tom, že naše konanie nie je individualistické, ale je v úzkom vzťahu k Ježišovej náuke, ktorou sa napĺňa naše krstné povolanie k svätosti a dokonalosti kresťanského života.

Kristus neustále pokračuje vo svojom pôsobení v Cirkvi, ktorá napĺňa svoje poslanie tak, ako jej zveril Boží Syn.

Prítomnosť Ducha Svätého v nás spôsobuje, že sme otvorení pre pravdu Krista ohlasovanú Cirkvou a jej učiteľským úradom.

Že nekoncentrujeme pozornosť na vlastné záujmy, ale ochotne počúvame slovo Ježiša Krista, ktoré privádza k pravde presahujúcej ľudské istoty.

V Duchu Svätom je záruka naplnenia kresťanského života a osobného poslania, ktorým je účasť na spoločenstve svätých.