V Partizánskom požehnali misijný kríž
Kompozícia misijného kríža a modlitby dotvára spirituálny kolorit námestia. Snímka: archív farnosti
Myšlienka umiestniť kríž do centrálnej časti námestia pred farský kostol vznikla pri realizácii novej parkovej úpravy po nedávnej sanácii 14-poschodového internátu. Ten mal v minulosti brániť výhľadu na Boží stánok.
Vo farnosti v spolupráci s mestom sa tak rozhodli renovovať a presunúť misijný kríž. Vyrobili ho z ocele, a to aj preto, že tento materiál bol u architekta Vladimíra Karfíka veľmi obľúbený. Práve on totiž vyprofiloval tunajší nádherný funkcionalistický Kostol Božského Srdca Ježišovho.
Na súčasnom kríži sa odborne podieľal architekt Marián Šovčík. Dekan, farár farnosti Vladimír Farkaš k dielu naznačil:
„Misijný kríž a modlitby pri ňom budú reflektovať koronadobu ako znamenie našich čias. Teda niečo v duchu mariánskych či trojičných stĺpov, ktoré v minulosti stavali po skončení morových epidémií. Aktuálna epidémia - nech má akýkoľvek pôvod - je pre nás výzvou uskutočňovať misijné aktivity. Spolu s krížom, hoci ťažkým.“
Zrekonštruovaný misijný kríž v meste Partizánske váži približne tri tony a má výšku 10 metrov. Pod ním na oceľových doskách je vodným lúčom vypálená modlitba:
Veľký Bože náš, ľud opakovane rozhodol sa pre teba, zaviazal sa k vernosti a aj napriek mnohým zradám, ktoré si milosrdne napravil, dokázal čítať tvoje znamenia, rozumel im a nechal sa tebou viesť. Ty si na neho nezanevrel, ale verne si ho sprevádzal ako dobrý Otec.
Slová, čerpajúce inšpiráciu z modlitby olomouckého arcibiskupa Jána Graubnera, sú duchovným odkazom pre budúcnosť. Veď koronadoba je naša misia daná Otcom, v ktorej svetlo, odhodlanie, vytrvalosť i cieľ čerpáme z Kristovho kríža.
Nie je kliatbou, ale výzvou byť lepší. Do tohto stavu nás dostane reálne len zmysel kríža Krista Pána, teda nazaretská misia.