Vo svete žila podľa pravidiel sv. Benedikta

V liturgickom kalendári si na sv. Františku Rímsku spomíname 9. marca. Narodila sa v Ríme v roku 1384 a ako mladá sa vydala za šľachtica Lorenza de Ponziani.
Miroslav Jozefiak 19.03.2021
Vo svete žila podľa pravidiel sv. Benedikta

Minuloročné letné stretnutie oblátov s rehoľníkmi v Zázrivej Snímka: archív oblátov

Starostlivá a láskavá manželka i matka troch detí aj služobníctvo viedla k nábožnému životu. Františku si v Ríme všimli aj iné šľachtičné a jej príklad nasledovali. Pán Boh však dopustil kríže. Zomrel jej syn i dcéra, a keď neapolský kráľ drancoval Rím, jej druhého syna odvliekol ako rukojemníka.

Ťažko raneného manžela poslal do vyhnanstva. Františka ošetrovala ranených, navštevovala chorých, zabezpečovala lieky, modlievala sa za umierajúcich, hladným dávala jedlo a dokonca pre nich aj žobrala. Po čase sa situácia upokojila a manžel i syn sa vrátili.

V roku 1425 svätica založila nábožnú družinu vznešených paní a dievčat. Naďalej bývali vo svojich rodinách, zachovávali však benediktínske pravidlá, zriekli sa prepychu a snažili sa o kresťanskú dokonalosť.

Evanjelium hovorí o mužovi, ktorý zachovával prikázania, ale Ježiš mu navrhol predať všetko a rozdať chudobným (porov. Mt 19, 21). Je zrejmé, že väčšina kresťanov sa nemôže tak radikálne oddeliť od sveta.

Mnohí však túžia po dokonalejšom nasledovaní Krista. To bolo inšpiráciou na vznik oblátov sv. Benedikta. Existuje tak možnosť žiť duchom mníšskeho spoločenstva vo svete. Oblát je kresťan, ktorý sa spája s benediktínskym kláštorom, aby viedol dokonalejší život inšpirovaný Regulou sv. Benedikta, ako mu to umožňujú životné okolnosti.

Cirkev v istom zmysle oblátov považuje za duchovných členov mníšskej rodiny, ktorí zdieľajú jej dobrá, dostávajú od nej impulzy a pomoc pre dokonalejší život. Prostredníctvom oblatúry vstupujú do školy Pánovej služby, aby si uvedomili, že týmto spôsobom majú uskutočňovať ideál svätosti.

Oblátom pomáhajú stretnutia, ktoré sa konajú každý mesiac v benediktínskom kláštore v Sampore pod vedením ich prefekta pátra Jozefa Brodňanského, OSB, ako i ostatných poverených na túto službu.

Stretnutia sa riadia stanoveným poriadkom a zvyčajne sú rozdelené na dva bloky – modlitba a práca. Účasť na stretnutiach nie je povinnosťou, ale prísľubom pre čas, ktorý prijímame ako dar a ako dar si ho aj dávame.