Volali ju sestrička Barborka
Rehoľníčka Barbora Kováčová miništrantov svedomito pripravovala na službu pri oltári. Snímka: archív Ľubomíra Ogurčáka
Rehoľníčka Barbora Helena Kováčová, OSF, vychovávateľka a bojovníčka za náboženskú slobodu, sa narodila 18. júla 1917 v Močenku ako najmladšia zo štrnástich súrodencov.
V auguste 1935 v Prahe vstúpila do kánonického noviciátu a 11. augusta 1936 zložila prvé rehoľné sľuby v Kongregácii školských sestier sv. Františka z Assisi. I jej rehoľný život zasiahol august 1950, keď ju so spolusestrami vyviezli do pohraničia na prácu v továrni.
Neskôr sa starala o deti v ústavoch sociálnej starostlivosti. V roku 1969 so sestrami Ritou Gombošovou a Veronikou Čarnogurskou prišla do Starej Ľubovne, kde vtedy pôsobil známy kňaz, spisovateľ a politický väzeň Viktor Trstenský. On sám oceňoval jej prínos do pastoračného pôsobenia v meste.
Sestra Barbora Kováčová organizačne zabezpečovala práce na fare i v kostole. Bola tichá, nenápadná, obetavá a dôsledná. Jej srdcu milou úlohou bola starostlivosť o miništrantov, ktorých svedomito pripravovala na službu pri oltári a usmerňovala ich duchovný rast.
Okrem hodín náboženstva, miništrantských schôdzok, modlitby a čítania náboženskej literatúry ich učila evanjeliovej pokore a zdvorilosti, kdekoľvek sa budú nachádzať. Počet miništrantov rástol, piatich z nich nasmerovala ku kňazstvu, iných chlapcov a dievčatá k rehoľnému životu.
Navštevovala starých a opustených ľudí, pomáhala rodinám. Žiaľ, doba prenasledovania Cirkvi sa podpísala na nútenom odchode rehoľníčok z farnosti v roku 1974.
Pri príležitosti 90. narodenín v júli 2007 jej „chlapci“ miništranti v Kostole sv. Mikuláša v Starej Ľubovni opäť stáli pri oltári, aby sa poďakovali za dar života „duchovnej mamy“ a za duchovné dary a milosti, ktoré im sprostredkovala.
Sestrička Barborka, ako ju vždy volali, i napriek vysokému veku mala stále skvelú pamäť a každého poznala. Barbora Helena Kováčová, OSF, zomrela 29. apríla 2012 vo veku 94 rokov.