Zostali verní svojmu poslaniu

Oboch kňazov spájali čnosti ako obetavosť, skromnosť či trpezlivosť. Vysvätil ich pred 90 rokmi 29. júna 1931 biskup Ján Vojtaššák. Viktor Trstenský začínal ako kaplán v Levoči. František Hadri zase v Spišskej Novej Vsi. Chceli slúžiť všetkým ľuďom bez rozdielu veku a spoločenského postavenia. A darilo sa im to.

Mali charizmu osloviť mládež a tá ich milovala. Viktor Trstenský vedel mladých nadchnúť rozprávaním o histórii a významných osobnostiach v našich dejinách i v súčasnosti, ktorých mená neboli v školských učebniciach.

Povzbudzoval ich k svedomitému prístupu k povinnostiam a jeho katechézy im pomáhali rásť vo viere a nehanbiť sa za ňu. Keď odchádzal zo Starej Ľubovne, v preplnenom kostole sa s ním lúčilo množstvo mladých ľudí.

Podobne aj František Hadri v Spišskej Novej Vsi veľa času venoval mladej generácii, ktorá si ho obľúbila pre jeho veselú povahu, hravosť a básne, ktoré jej venoval.

Literáti

Obdivuhodná je aj ich literárna činnosť a svedectvo, ako hľadať pravdu, ako za ňu bojovať. Viktor Trstenský nám ju zanechal vo svojich knihách, ktoré vychádzali v samizdatoch; až po páde režimu ich mohol slobodne vydávať.

V knihe Sila viery, sila pravdy približuje život biskupa Jána Vojtaššáka a zároveň pravdivo odkrýva našu históriu. Pre časté domové prehliadky nebolo jednoduché napísať toto dielo, preto ho písal najmä v noci.

František Hadri bol básnikom katolíckej moderny, písal pod pseudonymom Drevenický. Mal dar odovzdávať krásu a dobro v slove. Vydal viacero zbierok básní, rutinne písal pre deti brilantné verše, historické povesti a rozprávky, fejtóny do rozhlasu. Publikoval vo vtedajších novinách a časopisoch.

V jeho pozostalosti sa našlo viac ako tisíc rukopisných záznamov spišských ľudových piesní, ľudových zvykov, porekadiel a iného folklórneho materiálu, ktoré zozbieral z regiónu Spiša.

Zabúdali na seba

Viktor Trstenský i František Hadri boli neobyčajne pracovití kňazi, ktorí svoj život zasvätili ľuďom a zabúdali na seba. Ich služba sa nekončila za dverami kostola. Vyhľadávali osamelých, opustených a vedeli ich prekvapiť.

Viktor Trstenský napríklad k štedrovečernému stolu pozval na faru v Starej Ľubovni všetkých opustených, osamelých. Tým, ktorí pre chorobu či nevládnosť nemohli prísť, dal rozniesť balíčky.

František Hadri v Hnilčíku našiel tvrdých a uzavretých baníkov. Aby ich lepšie spoznal a získal si ich dôveru i priateľstvo, začal s nimi fárať do štôlne. Pracoval ako baník, plniac si svoje pastoračné povinnosti, ktoré mal i v odľahlých farnostiach, odkiaľ sa unavený v nedeľu neskoro večer vracal. Neodradilo ho to a pútavo sprítomnil aj históriu obce v kronike Cesta zabudnutým údolím.

Viktor Trstenský sa po zatknutí stal vo väzení darom pre mnohých spoluväzňov. Tajne ich spovedal, slúžil sväté omše a bol im morálnou oporou. Jeho krížová cesta mala 24 zastavení. V každej z väzníc zažil tie najkrutejšie zverstvá. Jeho nezlomnosť sa spájala s pevnou dôverou v Boha, ktorý dáva trpieť, ale nenecháva zahynúť.

A Boh bol s ním. Hoci prešiel „peklom“, nemal pocit opustenosti a nikdy si nezúfal. Avšak ani život na slobode nebol ľahký. Svedectvom je zoznam zhabaných osobných vecí, kalichy, omšové rúcha a vyše tisíc kníh a listov.

Podobné prenasledovanie, domové prehliadky, vyhrážanie, zákaz publikovať a vydávať knihy zažil aj František Hadri. Neodradilo ho to a pomáhal aj prenasledovaným rodinám vo farnosti. I to ukrojilo z jeho života a smrť ho predčasne odtrhla od milovaného spišského ľudu. Zomrel ako 56-ročný na fare v Hnilčíku, pochovaný je v rodnom Spišskom Podhradí.

Viktor Trstenský sa dožil požehnaných 98 rokov. Pochovaný je v rodnej Trstenej.