Banky pupočníkovej krvi a postabortívna trauma

30.03.2011
Banky pupočníkovej krvi a postabortívna trauma

Jednou z priaznivých alternatív  embryonálneho získavania kmeňových buniek je ich odber z pupočníkovej krvi. V praxi si získava čoraz väčšiu priazeň.

Eticky a morálne čisté
Po pôrode dieťaťa možno odobrať krv z pupočníka, v ktorej sa nachá-dzajú kmeňové bunky. Tie sa dajú využiť pri liečbe niektorých chorôb (leukémie, ochorení mozgu, nervových degeneratívnych ochorení, chorôb lymfatického systému), pričom ich využitie je nádejnejšie a širšie ako použitie kmeňových buniek z kostnej drene. Z hľadiska etického a morálneho využitie pupočníkovej krvi nie je problematické, pretože rešpektuje život a využíva krv, ktorá donedávna nemala uplatnenie. Ide o úplne iný prístup získavania kmeňových buniek ako z ľudských zárodkov, ktoré sa zničia. Pupočníková krv sa dnes odoberá v 3 500 nemocniach v 70 krajinách sveta. Americkí odborníci odporúčajú odoberať ju čím neskôr, aby čo najviac krvi prešlo z pupočníka do tela novorodenca a aby nebolo ohrozené nedokrvením. Odobratá krv sa uchováva v bankách – verejných alebo súkromných. Súkromné banky sú veľmi drahé, neposkytujú informácie iným inštitúciám a niekedy majú zníženú kvalitu odobratých vzoriek pupočníkovej krvi, v ktorých nie je ani jedna kmeňová bunka vhodná na liečebné využitie. Z toho vyplýva, že by bolo treba zjednotiť kritériá pre verejné i súkromné banky pupočníkovej krvi. V krajinách Európskej únie v tomto zmysle exis­tujú právne nariadenia, ktoré sú však v rýchlom pohybe.

Bolesť a trpké ticho
Zasadanie PAŽ sa venovalo aj následkom potratu na psychiku žien. Účastníci odporučili používať vhodnejší termín popotratová trauma, teda hlboké vnútorné zranenie ženy v dôsledku vykonaného potratu. Až 82 percent žien pociťuje po potrate výrazné ťažkosti. V posledných piatich rokoch sa uskutočnilo okolo 30 výskumov, ktoré potvrdili výrazne nepriaznivé dôsledky po potrate: samovražedné sklony (nárast rizika sa pozoroval od 52 do 300 percent), zvýšené požívanie alkoholu a drog o 22 až 65 percent, depresia, úzkosť, narušenie vzťahov medzi partnermi, sexuálne poruchy. Nie­ktorí autori poukázali aj na výrazné ticho po vykonanom potrate, psychologické ťažkosti zo strany ženy, depresiu, poruchu citov – ako zatrpknutie, pocit krajnej samoty, viny, zlosť na otca dieťaťa, telesné ťažkosti v podobe nechutenstva a u dospievajúcich dievčat striedanie sexuálnych partnerov.
Súrodenci, ktorí vedia o potrate v rodine, môžu podliehať tzv. „príznaku z prežitia”, čiže pocitu viny a výčitkám typu: „Ja síce žijem, ale iný môj súrodenec alebo moji súrodenci museli zomrieť kvôli mne!“ Trauma po potrate sa nevyskytuje len u kresťanov, ale aj u stúpencov iných náboženstiev. V dôsledku potratu trpia aj muži, ktorí cítia, že prišli o dieťa. Tak sa popotratová trauma veľmi nepriaznivo dotýka celej rodiny.

Ako odborne presvedčiť
Nemecký psychiater a neurológ M. Lütz zdôraznil, že v oblasti gynekológie a pôrodníctva pretrváva silná ideológia proti ľudskému životu. Dôsledkom nej pôsobí v krajine iba niekoľko katolíckych gynekológov, pretože v rámci predatestačnej prípravy majú vykonať aj potraty. Podľa Lutza treba po potrate rozlišovať dve hľadiská: mravné – pretože potrat je vždy veľký zločin, a psychologické – prejavuje sa hlbokou depresiou dôsledkom zločinu. Veriaci, ktorí môžu pristúpiť k sviatostiam, sa dostanú rýchlejšie z týchto ťažkostí ako neveriaci. Lutz navrhol urobiť kvalitný výskum v tejto oblasti a vedeckým spôsobom presvedčiť lekársku komunitu o negatívach potratu.
V Španielsku, kde socialistická vláda liberalizovala zákon o potrate, podstupujú ženy potrat opakovane, v krátkom čase päť, šesť až osem ráz. Pritom ide o niektoré ženy či dievčatá z krajín východnej Európy, kde sa im dostalo kresťanskej výchovy a potrat tam bol legalizovaný už dávnejšie. Priaznivým znamením je, naopak, to, že vo Francúzsku a Veľkej Británii sa nápadne znížil počet lekárov vykonávajúcich potraty. Zistili totiž, že potraty zanechávajú negatívne následky aj na lekároch, a preto rastie počet tých, ktorí ich odmietajú a uplatňujú si výhradu svedomia. V Afrike sa zvyšuje tlak na povolenie potratov. Aj tam sa šíri ideológia o tzv. „práve na potrat“ ako „základnom práve človeka“. Nátlak v tejto oblasti vyvíja najmä Organizácia Spojených národov a Európska únia.

Skryté potraty
Účastníci zasadania upozornili, že ročne sa na svete vykoná okolo 42 miliónov potratov tradičným chirurgickým spôsobom. No oveľa viac potratov sa uskutoční chemickou cestou – teda prostredníctvom potratovej antikoncepcie. Ideologické skupiny totiž šíria pornografiu, voľný sexuálny život i antikoncepciu zároveň. To všetko vedie k chybnému životnému štýlu a k negatívnemu postoju k životu. Chirurgický potrat je iba jeden z prejavov týchto pomýlených postojov. V USA viaceré odborné práce potvrdili aj súvislosť medzi potratom a rakovinou prsníka.
Závery 12. plenárneho zasadania PAŽ zdôraznili potrebu väčšej prevencie – propagovať život, posilňovať usporiadanú rodinu, zmeniť názor gynekológov, no súčasne sa ujať žien a dievčat, ktoré sú bytostne zranené skúsenosťou potratu.
To platí aj o Slovensku. Budúcnosť má iba tá krajina, ktorá si chráni svoje deti. Na Slovensku sme si ich, žiaľ, potratmi zabili vyše 1,3 milióna. Ich neprítomnosť už teraz cítime aj v ekonomickej oblasti.
autor je Člen PAŽ

ilustračná snímka: istockphoto