V súčasnom svete sa sexualita chápe ako nástroj číreho pôžitku podľa zásady: „Vezmi, použi, zahoď!“. Je to jeden zo závažných dôsledkov materialistického a utilitaristického chápania ľudského tela. V kresťanskom prístupe sa, naopak, telo vníma ako dar, ktorý treba rešpektovať.

Predkladaná otázka je veľmi delikátna téma a všeobecné odpovede bez bližšieho poznania osobnej situácie, nie sú až takým dobrým riešením. 

Slovo solidarita alebo solidárnosť znamená vo všeobecnosti vzájomnosť, svornosť, družnosť, vzájomnú podporu. 

Otázka siaha k základnému prvku kresťanskej viery a zvlášť ku katolíckej náuke, ktorá predkladá pravdy ovplyvňujúce formálnu vieru človeka, ale predovšetkým kontextuálne prepojenie na praktické svedectvo veriaceho človeka. 

Človek je od prvopočiatku svojich dejín Bohom povolaný, aby mal účasť na Božom nadprirodzenom živote. Večný život je nezaslúženým darom bez akéhokoľvek nároku zo strany stvorenej bytosti. Dôležité je rozlišovať jadro a obal Cirkvi.