Písali ich pre seba – a dnes ich pozná celý svet, Európa či aspoň Slovensko. Denníky, v ktorých si ich pisateľky uchovávali najosobnejšie zážitky, postrehy, túžby či myšlienky. A spravili to tak dobre, že by sa pod mnohé z nich podpísal nejeden čitateľ.  

Pretože „človek sa musí do smrti učiť a ešte sa nedoučí“ a „každý je sám svojho šťastia kováč“ – akiste dobre padne (nielen) v čase letných dovoleniek a prázdnin siahnuť po dielach, ktoré formovali a tešili celé generácie čitateľov. 

Koronavírus ochromil celý svet. Životy jednotlivcov, štátov, spoločností. Aj šport. Preto sa tento rok nekoná ani slávny Wimbledon.

Aforizmy sú stručné výroky, ktoré v sebe majú vtipnú myšlienku. V jednej, prípadne vo viacerých vetách výstižne formulujú názor či nápad a zároveň dávajú noblesné označenie zmätenému alebo nevhodnému správaniu človeka.

Skutočne pokorná – to bol môj prvý dojem z akademickej architektky Márie Sabovej (56) po tom, čo tento rok získala Cenu Fra Angelica. Ako podľa človeka, ktorý navrhuje interiérové prvky do kostolov a zožal za to mimoriadne ocenenie, vyzerá vkusný interiér kostola a čo je, naopak, príkladom kostolného gýča?