Klonovanie - hudba blízkej budúcnosti?

23.06.2010
Klonovanie - hudba blízkej budúcnosti?

Čo je to klonovanie?
Klonovanie znamená vytváranie kópií. V laboratóriu molekulovej biológie a genetiky dnes môžeme klonovať gén, jeho časti, ba i celý genóm (súbor génov) vybraného mikroorganizmu, rastliny alebo živočícha. V živej prírode ide pri klonovaní o vytváranie jedincov s rovnakou genetickou identitou. To znamená, že majú prakticky rovnakú genetickú informáciu (genóm) v jadrách svojich buniek. Môžu však mať, podľa konkrétneho postupu klonovania, aj malé množstvo odlišnej genetickej informácie uloženej mimo bunkového jadra (napríklad v mitochondriách). V záhrade klonujeme pri vegetatívnom rozmnožovaní rastlín (napríklad jahôd). V živočíšnej ríši vznikajú klony nepohlavným rozmnožovaním – napríklad delením, ako u jednobunkových mikroorganizmov, alebo dorastaním kúskov, na ktoré boli posekané „materské jedince”, ako napríklad u nezmara alebo u nižších červov. U človeka sú „prirodzeným klonom” jednovaj­cové dvojčatá, trojčatá, pätorčatá... Majú prakticky rovnakú genetickú informáciu v jadrách buniek – a sú si preto navzájom telesne podobné až na nerozoznanie. Predpokladá sa, že vzniknú oddelením tzv. totipotentných kmeňových buniek – alebo rozdelením raného embrya hneď po prvých deleniach zygoty (prvej bunky nového organizmu po oplodnení zrelého vajíčka spermiou). Presný biologický mechanizmus zatiaľ nie je známy. O chápaní samotnej „individuácie” sa vedú zaujímavé filozofické i teo­logické diskusie. Na rozdiel od tohto prirodzeného klonovania, ktoré sa odohráva v skrytosti a v plnej réžii „matky prírody”, biológovia koncom minulého storočia vymys­leli oveľa komplikovanejší postup, ktorým sa snažia umelo vytvoriť geneticky identické „dvojča” vopred vybraného organizmu – či už živého alebo mŕtveho. Použijú na to jadro jeho živej bunky.          

Tak prišla na svet aj prvá klonovaná ovca Dolly? Ako prebieha prenos bunkového jadra?
Vezme sa jadro z telovej bunky (napríklad z kože) ovce, ktorú chceme klonovať. Toto jadro sa vloží do zrelého vajíčka inej ovce, z ktorého sme predtým odstránili jeho pôvodné jadro. Potom vajíčko s novým jadrom ovplyvníme (stimulujeme) tak, aby sa začalo deliť. Vzniknuté ovčie embryo prenesieme do maternice ďalšej ovce, ktorá ho donosí a v danom čase privedie na svet – malá ovečka je klonom prvej ovce. (Keby sme sa rozhodli klonovať barana, máme malého baránka). Touto nákladnou a stále veľmi „poruchovou” metódou sa už podarilo klonovať viac než tri desiatky rôznych živočíšnych druhov. Ich zoznam sa stále zväčšuje. Chybovosť metódy v súčasnosti ešte spôsobuje u takto klonovaných živočíchov mnohé zdravotné problémy i predčasný úhyn. Metóda sa však technicky neustále zlepšuje, spresňuje.

Môže byť klonovanie zvierat užitočné? Netreba ho radšej zakázať?
Klonovanie zvierat môže priniesť mnoho dobrého. Už v blízkej budúc­nosti očakávame jeho širšie využitie pri rozmnožovaní kvalitných hospodárskych zvierat. Zaujímavosťou je aj klonovanie špičkových športových zvierat (napr. dostihové kone). Otvárajú sa možnosti klonovania ohrozených alebo dokonca vyhynutých živočíšnych druhov, pokiaľ sa podarí získať ich nepoškodenú genetickú informáciu. Na druhej strane, medzi skutočné módne nezmysly v bohatých krajinách už dnes patrí nákladné komerčné „klonovanie domácich miláčikov” (psíkov, mačičky). Niektorí ľudia sú totiž presvedčení, že im klonovacie firmy vyklonujú „presne toho ich mŕtveho miláčika“. Tak to však nie je – bude to zas len jeho genetické dvojča: iný psík, ktorého budú musieť naučiť všetky tie jeho „kúsky“ odznova. Oveľa významnejšie sa ukazuje klonovanie zvierat v spojení s génovými manipuláciami. Nimi sa môžu pripraviť úžitkové zvieratá, ktoré majú vo svojom genóme určitý žiaduci gén alebo gény iného druhu (tzv. transgénne živočíchy). Prí-kladom môžu byť kravy schopné „vyrábať“ a vylučovať do mlieka určité cenné ľudské bielkoviny alebo peptidy (napríklad imunoglobulíny, ľudský albumín, inzulín) a takto podstatne uľahčiť a zlacniť ich výrobu.    

A klonovanie človeka?
Klonovanie človeka pokladajú takmer všetci zdravo uvažujúci ľudia za eticky neprípustné – a vo väčšine vyspelých krajín je zákonom zakázané. Na Slovensku by navyše išlo o trestný čin. Z etického hľadiska by to znamenalo také počatie človeka, ktoré hlboko odporuje dôstojnosti a dobru ľudskej osoby. Dôvodov je viacero. Nielenže by sa klonovaný človek „nenarodil z manželstva“ – bol by „produktom” laboratórnej techniky, vecou „vyrobenou“ na uspo­kojenie niečích nárokov; ale už pred jeho počatím v skúmavke by iný človek – podľa vlastnej vôle a nenávratne – rozhodol o jeho genetickej identite. Táto by navyše bola zhodná s genetickou identitou iného človeka (či už živého alebo mŕtveho). Klonovaný človek by sa teda narodil ako genetická, fyzická „kópia“ nie­koho iného, na niečie želanie a do určitých očakávaní. Asi najmä takých, že sa bude vo svojom živote čo najviac podobať svojmu predchodcovi, ktorého je mladším genetickým, bio­logickým dvojčaťom: vzhľadom, výkonmi, životnou drá­hou, úspechmi.

Mohol by niekto mať o takéto klonovanie záujem?
Z rôznych pomýlených dôvodov áno. Predstavme si napríklad rodičov, ktorí chcú mať dieťa, ktoré je kópiou úspešného tenistu, hokejistu, vedca, politika, modelky, bankára. Prípadne bezdetných rodičov, ktorí si chcú nechať vyklonovať „vlastné“ dieťa – a použiť pritom bunku jedné­ho alebo druhého z nich. V skutočnosti by však takéto dieťa bolo iba genetickou kópiou, oneskoreným súrodencom – dvojčaťom – jedného alebo druhého z rodičov („dcéra“ dvojčaťom matky, „syn“ mladším dvojčaťom „otca“). Nebolo by to teda geneticky, biologicky ich dieťa, ale dieťa rodičov týchto „rodičov“ (z jednej alebo z druhej strany). Iným prípadom by boli rodičia, ktorí si chcú nechať klonovať dieťa, ktoré im nešťastne zomrelo – aby sa im „vrátilo späť“. Tu by však ne-šlo o návrat toho istého dieťaťa, ale znova o narodenie jeho mladšieho dvojčaťa. Išlo by teda nielen o klam voči týmto rodičom, ale takýto postup by bol veľmi nespravodlivý aj voči zomrelému dieťaťu: klon by ho zdanlivo, v očiach jeho rodičov, nahrádzal ako osobu – a to by bolo azda ešte horšie, ako keby naň celkom zabudli.

Aké dôsledky by malo klonovanie u ľudí?
Mnohé, veľmi závažné následky biologickej, zdravotnej, psychickej, sociálnej a právnej povahy: a to nie­len pre samotného klonovaného človeka, ale aj pre jeho „najbližších“ a pre celú spoločnosť. Išlo by o dosiaľ nepoznané, bizarné medziľudské vzťahy, súvislosti a dôsledky pre život rodiny a spoločnosti. Mnohé ešte ani nevieme celkom odhadnúť. Predstavme si ako príklad už spomí­nanú situáciu, keď „syn“ je vlastným genetickým bratom svojho „otca“ a synom svojich starých rodičov.  

Aký postoj ku klonovaniu zaujímajú európske štáty a aké stanovisko zastáva Cirkev?
Väčšina európskych štátov akékoľ­vek klonovanie človeka zakazuje (nie­ktoré pripúšťajú klonovanie na vedecké účely, pričom ukladajú povinnosť prípadne vzniklé embryo do dvanásteho alebo štrnásteho dňa jeho exis­tencie zabiť). Na pôde Rady Európy bol v roku 1998 prijatý Dodatkový protokol o zákaze klonovania človeka, ktorý je doplnením Medzinárodného dohovoru o ľudských právach a biomedicíne (Oviedo, 1997). Slovenská republika patrila medzi prvé európske krajiny, ktoré tento protokol (i spomínaný medzinárodný dohovor) pod-písali a ratifikovali. Katolícka cirkev akékoľvek klonovanie človeka jednoznačne odsúdila vo viacerých významných dokumentoch: v encyklike Jana Pavla II. Evangelium vitae (1995), v inštrukcii Kongregácie pre náuku viery Donum vitae (1987) a Dignitatis personae (2008).

Okrem spomínaného reprodukčného klonovania sa však veľa hovorí aj o terapeutickom klonovaní. V čom je rozdiel?
V oboch prípadoch by išlo o klonovanie nového ľudského zárodku (embrya). Kým pri reprodukčnom klonovaní by sa klon po umiestnení do maternice ženy a donosení napokon narodil, pri terapeutickom klonovaní by sa klon v štádiu raného zárodku usmrtil a „rozobral“ na kmeňové bunky. Tie by sa použili na výskumné účely. Nešlo by teda vôbec o nejakú terapiu, ale o experimentálny výskum, o ktorom niektorí vedci (nie veľmi oprávnene) predpokladajú, že vo vzdialenejšej budúcnosti by azda mohol priniesť výsledky, ktoré by sa napokon využili v liečbe pacientov so závažnými ochoreniami. O tom však podrobnejšie v ďalšom pokračovaní bioetického fóra.

Dodatkový protokol Rady Európy
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny o zákaze klonovania ľudských bytostí z roku 1998

  • Akékoľvek zásahy, ktorých cieľom je vytvorenie ľudskej bytosti, ktorá by bola geneticky totožná s inou ľudskou bytosťou, či už žijúcou alebo mŕtvou, sú zakázané.
  • Na účely tohto článku sa pod pojmom „geneticky totožná” ľudská bytosť s inou ľudskou bytosťou rozumie taká ľudská bytosť, ktorá má taký istý súbor jadrových génov ako iná ľudská bytosť.