Kultúra smrti „naživo“ na výstave v Bratislave

Vaša mama má pravdu. Ľudské telo nikdy nemožno vystavovať ako vec, ako „výstavný exponát“ za účelom zisku. Na ľudskom tele sa nielen nepatrí, ale ani nesmie zarábať! Zakazujú to naše zákony aj medzinárodné zmluvy a deklarácie (napríklad Dohovor o ľudských právach a biomedicíne z Ovieda, 1997). Ak organizátori výstavy tvrdia, že im ide o „edukáciu“, čiže o vzdelávanie širokej verejnosti, je to len šikovná, ale falošná nálepka. Ide vlastne o podvod, lebo ľuďom nepovedali celú pravdu. Neupozornili ich napríklad pravdivo na závažné morálne aspekty výstavy. Preto sa slušní ľudia, nielen kresťania, môžu cítiť po návšteve výstavy podvedení. Najmä ak si uvedomia alebo ak sa dozvedia, čo vlastne videli a za čo zaplatili nemalé vstupné.
Mŕtve ľudské telá, ktoré ukazujú na výstave, sú zbavené kože a tuku,  vypitvané a tiež rôznym spôsobom zmrzačené, aby bolo vidieť rôzne vnú­torné orgány. Už to je ponižujúce. Rovnako pre tých, ktorých mŕtve telá sa takto vystavujú, ale aj pre tých, ktorí sa na ne (niektorí nič netušiac) prídu pozrieť. Navyše sú telá napus­tené chemickou látkou, ktorá po vytvrdnutí zafixuje vypitvané mŕtve telo v takej pozícii či póze, do akej ho v (čínskej) manufaktúre pomocou kladkostrojov a závesných lán dostali (celý postup sa volá „plastinácia“ a takto zohavené mŕtve telo alebo jeho časť „plastinát“). Pózy majú zodpovedať rôznym životným situáciám a činnostiam. Ľudské mŕtvoly hrajú rugby alebo šach, visia, sedia, stoja alebo ležia v rôznych gymnastických polohách, čítajú, „rozmýš­ľajú“ alebo vykonávajú iné činnosti. Dosiaľ boli skôr súčasťou filmových hororov, kde však išlo, samozrejme, o filmové triky a počítačové animácie. Na výstave sú však vypitvané ľudské mŕtvoly skutočné.
Škoda, že naše morálne autority sa výstave nevenovali skôr a ľudí na Slovensku na tieto veci neupozornili. Tak umožnili organizátorom „nabaliť sa“ naozaj špinavými peniazmi – vstupným za vystavovanie plastinovaných ľudských mŕtvol. Navyše takých, o ktorých ani „nevedia“, či skôr nemôžu povedať, odkiaľ ich majú (povedať, že sú „kúpené z Číny“, je až mrazivo nedostatočné). Nevedia ani povedať, či sa týchto vypitvaných zmrzačených ľudí niekto za života spýtal, či by s vystavovaním svojho tela súhlasili. Je totiž takmer isté, že aspoň v časti prípadov ide o (u/olúpené) telá (čínskych) väzňov, dokonca popravených väzňov. To je naozaj ohavná „kultúra smrti“ v koncentro­vanej podobe! Ale aj keby títo ľudia boli slobodní a boli by s takým niečím súhlasili, nedáva to „vlastníkom“ ich mŕtvych tiel (veď cudzie, ba ani svoje vlastné telo nemožno vlastniť ako vec) právo robiť s nimi to, čo pro-stredníctvom výstavy páchajú. Nejde tu o žiadnu „edukáciu“. Skôr o „brnkanie ľuďom na nervy“, ktoré vyvoláva senzáciu a „hororové“ vzrušenie. A najmä zarába veľké peniaze. Pôvodne išlo vraj o „avantgardné“ umenie. Keď sa zistilo, že nejde o umenie, vymyslela sa „edukačná“ nálepka.  
Príslušné štátne orgány mali výstavu nepovoliť alebo už dávno zaká­zať. Tak to v podobnom prípade urobili súdy vo Francúzsku (v roku 2010) a najnovšie aj v Izraeli (v októbri 2012). Tým sa organizátori výstavy nechvália. Nevieme, či sa na súhlas alebo výhrady voči výstave slovenských úradov pýtali, ani to, či prípadne poskytnuté informácie neboli zavádzajúce. Me-dzičasom už prebieha vyšetrovanie, konzultácie znalcov a iné úkony. Je totiž prakticky isté, že výstava porušuje nielen základné mravné princípy a hodnoty, ale aj viaceré slovenské zákony. Žiaľ, potrvá to určitý čas. Zatiaľ tam však chodia rodiny s malými deťmi a organizované zájazdy zo škôl, dokonca aj z cirkevných. To je veľké pohoršenie, i keď možno namietať, že na školách ich na to nikto neupozornil.
Výstava nie je nič iné ako veľká hanba pre naše hlavné mesto, ako aj pre všetkých, ktorí jej mohli zabrániť a túto svoju povinnosť si nesplnili. Rozumný a čestný človek už na výstavu zrejme nepôjde – nebude predsa dávať peniaze jej bezohľadným organizátorom. Tým viac nebude súhlasiť, aby tam išli deti či mladistvé osoby. Oklamaní návštevníci výstavy síce „nemajú hriech“, ale po zistení, ako a komu „naleteli“, sa budú hanbiť a možno aj hnevať. Dúfam, že sa podarí dosiahnuť, aby sa výstava čím skôr zavrela a viac sa na Slovensku nezopakovala.
Myslím si, že ani vaša mama až také podrobnosti nevedela. Má však správny mravný cit, ktorý jej napovedá, čo je pre vás dobré.

Vyhlásenie Subkomisie pre bioetiku Teologickej komisie KBS
Vzhľadom na početné otázky a rozpaky veriacich, ktoré vzbudzuje konanie výstavy The Human Body Exhibition v Bratislave, ako aj na neuvážené návštevy výstavy zo strany mnohých rodín s nedospelými deťmi a na krajne nevhodné hromadné návštevy neplnoletých študentov a žiakov organizované niektorými školami, po oboznámení sa s podstatnými informáciami a podrobnosťami o charaktere a pozadí výstavy a po dôkladnej porade s členmi Subkomisie pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska vydávam toto stanovisko:
„Výstava The Human Body Exhibition predstavuje hrubé zneváženie, hanobenie mŕtvych ľudských tiel preparovaných a vystavovaných s cieľom zisku a spôsobom ponižujúcim ľudskú dôstojnosť. Znamená závažné porušenie základných mravných princípov a hodnôt slobodnej, demokratickej spoločnosti. Jej konanie je hanbou nášho hlavného mesta i celej krajiny. Preto vyzývam zodpovedné štátne i miestne orgány, aby využili svoje právomoci a existujúce zákony a neodkladne prijali opatrenia na ukončenie výstavy. Kým sa tak stane, prosím zodpovedných kresťanov, ako aj všetkých ľudí dobrej vôle, aby sa na výstave nezúčastňovali – a tiež, aby podľa svojich možností neodporúčali účasť na výstave deťom a neplnoletej mládeži.“
ŠTEFAN SEČKA, predseda Subkomisie
pre bioetiku Teologickej Komisie KBS