Načo vôbec bioetika?

Prečo je potrebné hovoriť osobitne o bioetike? Nestačí sa riadiť katechizmom a Desatorom?
Bioetika sa zaoberá závažnými, často až chúlostivými otázkami. Práve preto, aby veriaci mohli lepšie uvádzať do života Katechizmus Katolíckej cirkvi a Desatoro, majú lepšie vniknúť do bioetiky. Prináša totiž nové pohľady na ľudský život v jeho rôznych obdobiach a pomáha chápať i jeho ohrozenia. Vznikla v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v dôsledku búrlivého vývoja vedeckého poznania vrátane lekárskych a biologických vied, keď sa vynorili nové etické otázky týkajúce sa schopnosti človeka ovládať svoje poznanie v službe rozvoja ľudstva, alebo, naopak, v jeho zotročení či zničení. Zároveň sa rozvíjalo povedomie o neodňateľných ľudských právach založených na dôstojnosti osoby, ktoré existujú bez ohľadu na to, či ich zákony krajiny uznávajú, alebo nie. A napokon zrútil sa mýtus o etickej neutralite vedy a došlo aj k ekologickej kríze. Bolo treba znovu premyslieť vzťah človeka k svojej planéte.

Môžeme sa na bioetiku odvolať aj u neveriacich? Nie je to vec náboženská?
Už pojem bioetika (gr. bios – život a éthos – spôsob myslenia, postupovania, konania, životný štýl vzhľadom na hodnoty) vyjadruje, že ide o život v širokých súvislostiach. Týka sa teda ľudí bez ohľadu na ich vieru. Zahŕňa súbor prúdov, smerov a škôl, rozpracúva jednotlivé filozofické systémy či myslenia na oblasť živej prírody, človeka, medicíny. Podľa toho, čím sa uvažovanie v bioetike inšpiruje, možno rozoznávať bioetiku náboženskú, sekulárnu (svetskú) alebo personalistickú, ktorá kladie do stredu ľudskú osobu.

Bežný človek možno ťažšie porozumie náročným bioetickým témam a zložitému medicínskemu či filozofickému slovníku.
Napriek tomu sa dá o veciach hovoriť jasne, aby sa pochopila podstata. Život nás ustavične núti učiť sa – počítače, nové predpisy, daňové priznania, nová mena. O to viac to platí pri témach ako dôstojnosť ľudskej osoby, hodnota života, výhrady vo svedomí, umelé oplodnenie, darovanie orgánov či napríklad zloženie potravín, ktoré kupujeme. Pochopiteľne, každá veda má aj svoj slovník. Bioetika spolupracuje s inými vedami (genetika, medicína, filozofia, právo, teológia, psychológia, demografia), takže nie je vždy ľahké vysvetliť zložité veci jednoduchým spôsobom, ale treba sa o to pokúsiť.

Čo je teda obsahom bioetiky a ako ovplyvňuje náš praktický život?
Bioetika rieši výsostne praktické etické problémy novodobej medicíny.
Napríklad jedna z prvých etických komisií vznikla v severoamerickom Seattli začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia, keď bolo treba rozhodnúť, ktorých pacientov zadeliť či nezadeliť na dlhodobú liečbu umelou obličkou. Spočiatku boli v celých USA k dispozícii len tri prístroje, a to práve v nemocnici v Seattli. No len tam bolo 60 pacientov. Tým, ktorí by sa na liečbu dostali, by sa predĺžil život o niekoľko mesiacov, či rokov, ostatných čakala skorá smrť. Liečba mala viacero nežiaducich účinkov, bolo treba zvažovať „za“ a „proti“ a tiež – či ide o dobrú vec pre rodinu, príbuzných, medicínu. Mal pacient podstúpiť takúto rizikovú liečbu, alebo ju s dobrým svedomím odmietnuť? Bioetika sa takéto otázky usilovala riešiť, pričom ovplyvnila aj medicínsku prax. Súčasne rozvíjala svoju teoretickú bázu a metodológiu a začlenila sa do filozofie. Dnes preniká aj do politiky, do zákonov ovplyvňujúcich celú spoločnosť. Zasahuje aj naše vzťahy, napríklad v otázkach prirodzeného alebo umelého počatia dieťaťa, antikoncepcie, genetického vyšetrenia pred narodením, súhlasu s darovaním orgánov. Osud celej civilizácie ovplyvňuje aj farmakologická manipulácia psychiky, klonovanie, opatrenia v oblasti životného prostredia. Pýtame sa, čo smieme urobiť, a čo nie. Neraz totiž bývame zaskočení a otázky sú veľmi konkrétne.

Mnohí ľudia bioetiku nepovažujú za dôležitú. Trápia ich ekonomické a sociálne problémy.
Najprv sa však musíme narodiť, žiť a byť zdraví... Ignorovanie bioetických otázok rozumným ľuďom nepristane. Môžu nás totiž dobehnúť, keď ich najmenej očakávame. Bioetika či „etika života“ sa pritom prepája aj s týmito oblasťami. Okrem filozofie, teológie zapája aj sociológiu, informatiku, právne vedy. Základom je najprv porozumieť podstate riešeného problému. Vedieť, čo sa deje napríklad pri transplantácii kmeňových buniek, pri oplodnení, klonovaní, pri mozgovej smrti, pri mimomaternicovom tehotenstve a podobne. Poznatky sa dnes vyvíjajú obrovským tempom, takže je ťažké „držať krok“ a hlbšie uvažovať o tom, čo tento pokrok prináša. Preto je potrebný pozorný dialóg všetkých, ktorí k danému problému majú čo povedať.

• Bioetika – (bios – život a éthos – spôsob myslenia, konania, životný štýl) – nová vedecká disciplína, ktorá vznikla v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Zameraná je na etické poznanie a systematické štúdium ľudského rozhodovania a konania v oblasti života a zdravia.
• Bioetika náboženská – inšpiruje sa náboženským presvedčením, prijíma Božie zjavenie. 
• Bioetika sekulárna – stavia iba na ľudskom rozume, odmieta náboženské presvedčenie a Božie zjavenie.
• Bioetika personalistická – do stredu svojho záujmu kladie ľudskú osobu (lat. persona). Dobro osoby je hlavným kritériom toho, aby sa ľudské myslenie a konanie mohlo považovať za eticky či mravne dobré, a tak dovolené, alebo za eticky či mravne zlé, a tak nedovolené.
• Etika – štúdium ľudského konania vo svetle hodnôt, vedecké skúmanie mravných obsahov.