Pravá láska je životodarná

24.03.2010
Pravá láska je životodarná

Zdá sa, že dnes je problémom aj samotný ľudský život. Ako sa pozerá veda na jeho začiatok?
Otázka vzniku života – osobitne ľudského – je jednou z najdôležitejších otázok pre biológiu, medicínu, genetiku, filozofiu, teológiu i právo. Od odpovede na ňu sa totiž odvíjajú predovšetkým etické normy, právna ochrana i celkový pohľad na človeka. Vďaka pokroku vo vede a výskume dnes vieme o vzniku ľudského života toľko, ako nikdy predtým. Z pohľadu embryológie je už nespochybniteľným faktom, že každý jedinec, teda aj ten ľudský, má svoj počiatok v okamihu vzniku bunky, ktorá má všetky informácie potrebné na vývoj nového organizmu. Tým okamihom je oplodnenie ženského vajíčka mužskou spermiou. Vtedy vznikne aj nová DNA (deoxyribonukleová kyselina), ktorá nesie genetickú informáciu určujúcu nielen pohlavie, ale aj všetky individuálne charakteristiky novej ľudskej bytosti. Z vedeckého pohľadu je teda úplne jasné, že už takéto oplodnené vajíčko (zygota, embryo) má ľudské črty. Nesie úplne novú a neopakovateľnú genetickú informáciu a zároveň má schopnosť samo sa vyvinúť v dospelého jedinca, aj schopnosť celý tento zložitý proces riadiť. Z pohľadu filozofie a teológie je potom dôležitá prítomnosť ľudskej duše, ktorá sa síce nedá experimentálne dokázať, no už samotná existencia ľudského života je takou vážnou skutočnosťou, že ľudský život treba chrániť a k embryu pristupovať ako k ľudskej osobe.

Takýto postoj úcty k osobe platí aj vo vzťahu muža a ženy, osobitne v prípade ich pohlavného stretnutia.
Nový ľudský život sa odovzdáva pohlavným stykom medzi mužom a ženou. Človek je však jediným stvorením, ktoré nesie v sebe Boží obraz, takže toto najintímnejšie spojenie muža a ženy má svoje miesto jedine v manželstve, ktoré je pre manželov povolaním k jednote (Gn 2, 24) a plodnosti (Gn 1, 28). Manželstvo a s ním aj pohlavné stretnutie sa tak stáva obrazom Božej lásky k človeku, ktorá sa daruje bezvýhradne a celá. Túžbou opravdivej lásky je zjednotiť sa s milovanou osobou a potom okruh lásky rozšíriť aj na ďalšie bytosti. Preto opravdivá láska je aj životodarná. Deti vníma ako svoje ovocie aj ako požehnanie od Boha. Pretože ľudská bytosť je jednota tela a duše, aj manželstvo nie je len právny zväzok, ale predovšetkým intímne spoločenstvo muža a ženy, dvoch slobodných osôb (communio personarum). Ich vzájomné telesné spojenie je potom viac než len pohlavný styk. Je to aj prejav vzájomného odovzdania sa a prijatia druhej osoby (unitívny, zjednocujúci aspekt), rešpektujúci možnosť spolupráce na odovzdávaní nového života (pro­kreatívny aspekt).

Žiaľ, dnes sa tieto dva momenty oddeľujú, čo výdatne napomáha antikoncepcia.
Antikoncepcia je taký zásah do pohlavnej aktivity alebo fyziologických procesov nevyhnutných na počatie, ktorý má ako cieľ zamedziť vznik nového života. Je to teda zámerné zneplodnenie pohlavného styku, ktorý by inak mohol byť plodný, či už zo strany muža, alebo ženy, alebo obidvoch. Antikoncepcia pristupuje k plodnosti ako k problému, nie ako k daru.

Naopak, Cirkvi sa vyčíta práve to, že s ňou nesúhlasí.
Najprv treba podotknúť, že Cirkev odmietaním antikoncepcie netvrdí, že manželia musia mať toľko detí, koľko sú biologicky schopní mať, ani to, že pri manželskom akte musí byť prítomný úmysel splodiť dieťa. Rozhodnutie o počte detí zostáva na slobodnom a zodpovednom rozhodnutí rodičov, pričom Cirkev ich povzbudzuje, aby sa nebáli byť veľkodušní a pri intímnom živote rešpektovali prirodzené zákonitosti striedania plodných a neplodných dní ženy. Encyklika pápeža Pavla VI. Humanae vitae spresňuje, že každý manželský akt musí zostať otvorený životu, to znamená, že nie je morálne prípustné antikoncepciou potláčať plodnosť. Tak ako nemožno oddeliť telo od duše bez toho, aby človek nezomrel, tak nie je možné oddeliť zjednocujúci a prokreatívny aspekt pohlavného úkonu bez toho, aby sa nezabil vnútorný význam manželského aktu.

Aké je základné rozdelenie a aké sú účinky antikoncepcie?
Antikoncepcia môže byť behaviorálna (týkajúca sa správania manželov) – tu ide najčastejšie o prerušovaný styk; chirurgická – sterilizácia muža alebo ženy; mechanická alebo bariérová – kondóm, pesar; hormonálna (tabletky, náplasti, injekcie, podkožné implantáty, vnútromaternicové telieska obohatené o hormonálnu zložku). Pri hormonálnej anti­koncepcii je dôležité objasniť, že jedným z jej účinkov býva zablokovanie ovulácie (hormonálneho procesu, ktorý pripravuje vajíčko na oplodnenie), no každá, hoci v rôznej efektivite, má aj ďalšie mechanizmy účinku, ktorými sú zahusťovanie cervikálneho hlienu, zmeny v pohyblivosti vajíčkovodov a ovplyvnenie výstelky sliznice maternice, čo má zabrániť uhniezdeniu embrya, ak došlo k ovulácii a oplodneniu vajíčka. Práve pre ten posledný účinok treba zdôrazniť, že hormonálna neabortívna antikoncepcia v podstate neexistuje. Každá tzv. anti­koncepčná tabletka či hormonálny prípravok, aj keď sa to v príba­lových letáčikoch príliš nezdôrazňuje, môže potenciálne zabiť už počatý ľudský život.

  • Milovať partnera znamená prijať ho v jeho integrite tela a ducha aj s jeho plodnosťou.
  • Pohlavné stretnutie je súčasťou celkovej lásky osoby k osobe.
  • Oplodnené vajíčko je novou ľudskou bytosťou s jedinečnou, neopakovateľnou genetickou infor­máciou človeka.
  • Antikoncepcia vznikla zo strachu pred narodením dieťaťa. Tento strach sa však jej používaním neodstráni, naopak, stupňuje sa až do prijatia možnosti počaté die­ťa odstrániť.