Aj cyklisti majú svoju patrónku

K Madone del Ghisallo prichádzajú do talianskych Álp nielen amatérski, ale i profesionálni cyklisti. Popri zdolávaní svojich fyzických limitov dávajú výstupu k mariánskej svätyni duchovný rozmer.
Ján Lauko 02.07.2021
Aj cyklisti majú svoju patrónku

Prejazd okolo mariánskej svätyne je pravidelnou súčasťou programu pretekov Giro di Lombardia. Niekoľkokrát tam zavítalo aj Giro d’Italia. Snímka: profimedia.sk

Vtýchto dňoch sa pozornosť športových fanúšikov popri futbale sústreďuje aj na cyklistiku, keďže prebieha 108. ročník prestížnych cyklistických pretekov Tour de France. Želiezko v ohni má na nich i Slovensko v osobe Petra Sagana, ktorý sa skúsi pobiť o ôsmy zelený dres. Svoju formu ukázal na májovom Giro d’Italia, kde získal cyklámenový dres pre najlepšieho špurtéra.

Keď spomíname slávne preteky okolo Talianska, môžeme si pripomenúť aj jedno miesto, ktoré sa v predošlých ročníkoch tejto súťaže objavilo viackrát ako súčasť niektorej z etáp. Ide o Svätyňu Madony del Ghisallo, ktorá sa týči na vrchu nad jazerom Como v severnom Taliansku.

Malý kostolík stojí na vrchole stúpania, čím sa pre cyklistov stal prirodzenou zastávkou, kde po náročnom výkone hľadajú oddych. Zastavujú sa tam však aj z iného dôvodu – vzdať úctu patrónke cyklistov.

Začalo sa to mariánskym zjavením

Súčasná Svätyňa Madony del Ghisallo vznikla v roku 1623 prestavbou už existujúcej kaplnky. Bola postavená na mieste mariánskeho zjavenia, ktoré sa spája so zázračnou záchranou miestneho grófa. Toho pri cestách po okolí prepadli banditi. Gróf sa preto začal modliť k Panne Márii, ktorej sľúbil, že ak ho zachráni, na vrchu, kde hľadal útočisko, postaví na jej slávu kostol.

Vtedy sa mu zjavila Panna Mária. Ako gróf bežal k zjaveniu, banditi stratili o neho záujem a nechali ho na pokoji. Správa o tomto zázraku sa rozšírila medzi miestnymi, ktorí si Madonu z Ghisalla začali uctievať ako patrónku pri svojich cestách. Zároveň podľa nej pomenovali vrch, kde došlo k zjaveniu.

Ako sa však stala patrónkou cyklistov? Keď sa na konci 19. storočia rozmáhala cyklistika, jej nadšenci našli v stúpaní od jazera Como ku Kostolu Madony del Ghisallo ideálne miesto na tréning tohto vtedy nového športu.

Fanúšikov bicyklovania pri svätyni postupne pribúdalo, a tak miestny farár Ermelindo Vigano poslal do Vatikánu návrh, aby Madona del Ghisallo bola uznaná za patrónku cyklistov. Pápež Pius XII. s tým súhlasil a 13. októbra 1949 vydal oficiálny dekrét, ktorým potvrdil tento úmysel.

Ešte rok predtým požehnal bronzovú pochodeň, ktorú následne štafeta cyklistov priviezla z Ríma až na vrch Madona del Ghisallo. Podobná akcia s pochodňou sa zopakovala v roku 2000, keď štafeta smerovala zo svätyne patrónky cyklistov do Vatikánu až k pápežovi Jánovi Pavlovi II. Zúčastnili sa na nej vtedy aj viacerí veľkí cyklistickí šampióni, ktorým mariánska svätyňa prirástla k srdcu.

Športová i duchovná výzva

Vrchol na kopci Madona del Ghisallo sa postupne od svojho uvedenia do sveta cyklistiky stal veľmi populárnym medzi športovcami i fanúšikmi. Aj preto ho do svojho programu začali pravidelne zaraďovať organizátori pretekov Giro di Lombardia či spomínaného Giro d’Italia.

Niekoľko etáp sa tam končilo, pri iných bolo strmé 10,5-kilometrové stúpanie na vrch so svätyňou rozhodujúcim momentom pretekov. Viacerí športovci sa na toto miesto vracajú i mimo súťaží. Belgičan Julien Vermote, ktorý sa otvorene hlási ku Katolíckej cirkvi, si tam v rámci tréningu našiel cestu s britským cyklistom Markom Cavendishom.

Pútnické miesto, kde sa prelína svet športu so svetom duchovna, obdivuje aj americká cross-country cyklistka Kate Courtneyová. A, samozrejme, Svätyňu Madony del Ghisallo navštevujú i mnohí talianski cyklisti.

Okrem profesionálov tam každoročne zavítajú tisícky amatérskych nadšencov cyklistiky z celého sveta, ktorí popri zdolávaní svojich fyzických limitov dávajú výstupu na 754 metrov vysoký kopec duchovný rozmer.

Pohľad na fotografie známych i neznámych zosnulých cyklistov, zavesené na stenách kostolíka, ich núti zamýšľať sa hlbšie nad životom bez ohľadu na náboženské presvedčenie. Mnohí si vtedy uvedomia, koľkokrát ich patrónka cyklistov ochránila pri karamboloch na cestách.

Tým, ktorí našli smrť na sedadle bicykla, vo svätyni horí na pamiatku večný oheň. Okrem toho sa za nich každý rok na Štedrý deň a sviatok Všetkých svätých slávi svätá omša.

Múzeum so vzácnymi artefaktmi

Vo svätyni v priebehu rokov pribúdali odkazy, fotografie, ale i viacero vzácnych artefaktov. Steny kostolíka pokryli vlajky cyklistických klubov, dresy šampiónov z nedávnej i dávnej minulosti a tiež bicykle, ktoré sa zapísali do histórie.

Vznikla preto myšlienka, či pri Kostole Madony del Ghisallo nevytvoriť múzeum cyklistiky, ktoré by zhromažďovalo a uchovávalo vzácne exponáty. Tento úmysel sa podarilo zrealizovať a v máji 2006 pápež Benedikt XVI. požehnal jeden z posledných stavebných kameňov, ktorý bol uložený v centrálnej hale nového múzea. Stojí na ňom nápis: Omnia vincit amor (Láska všetko premôže).

Jedným z najvzácnejších vystavených artefaktov je zničený bicykel Fabia Casartelliho, miestneho rodáka a olympijského víťaza z roku 1992. Ide o bicykel, na ktorom sedel pri tragickej havárii počas Tour de France v roku 1995. Casartelliho smrť domáci dodnes oplakávajú a spomienky na vynikajúceho cyklistu v nich ožívajú pri pohľade na ohnuté vidlice zničeného bicykla.

No v múzeu sa nájdu aj kúsky spojené s krajšími príbehmi. Napríklad bicykle veľkých šampiónov, ako Felice Gimondi, Gianni Motta, Francesco Moser, Gino Bartali či Eddy Merckx, ktorí opanovali slávne Giro d’Italia.

Zaujímavým exponátom je tiež bicykel Bianchi z roku 1947, ktorý sa považuje za vôbec prvý pretekársky bicykel vyrobený z hliníka. Zbierka vystavených bicyklov siaha z historického hľadiska až do obdobia prvej svetovej vojny, medzi ostatnými artefaktmi sa však nachádzajú aj predmety staršieho dáta, napríklad originálny výtlačok novín l’Auto z roku 1903, ktoré oznamovali štart vôbec prvej Tour de France.