Všetko je dočasné, bolesť nôh i srdca

Ciest, ktorými sa môže pútnik vydať ku Katedrále svätého Jakuba, je viacero a každá vie osloviť svojím spôsobom. Rozdiely sú najviditeľnejšie a aj najciteľnejšie v dĺžke kráčania – niektoré trasy môžu trvať týždeň, iné aj niekoľko mesiacov.

Daniela sa rozhodla pre tú, ktorá je medzi pútnikmi najpopulárnejšia, no zároveň najdlhšia. „Keďže som ukončila prácu a nebola som limitovaná časom ani financiami, mala som možnosť prejsť si jednu z tých najdlhších ciest.“

Začína sa v malebnej francúzskej dedinke Saint-Jean-Pied-de- -Port a pokračuje cez Pyreneje do Španielska – rozmanitou krajinou sa tiahne cez štyri regióny. „Bolo krásne pozorovať, ako sa krajina každý deň mení.“

Daniela s priateľmi, ktorých na púti stretla. 

ŤAŽKÉ ZAČIATKY

Ak človek nie je zvyknutý na putovanie alebo dlhšie trasy, môže to byť ťažšie, ako si myslel. Pre pútničku Danielu však boli veľkým povzbudením ľudia 70+, ktorých bežne videla s ľahkosťou kráčať do Santiaga. Boli pre ňu dôkazom, že dlhé trasy sú hlavne o tom, ako si človek nastaví svoju myseľ.

Daniela si najprv musela zvykať na váhu batoha, ktorý vážil osem až desať kilogramov, ale aj na bolesť nôh. Postupne sa to však stalo bežnou súčasťou putovania, preto si myslí, že špeciálna fyzická príprava nie je zvlášť potrebná. „Samozrejme, treba počúvať svoje telo, lebo ak preceníte svoje limity, môže sa vám to vypomstiť.“

Viac než fyzická príprava je podľa nej dôležitá dobrá výbava. Batoh, topánky, sandále, turistické palice, ľadvinky na doklady, hydrovak na pitie a prstové ponožky sprevádzali Danielu počas celej cesty. Najviac zo všetkého odporúča prstové ponožky. Vďaka nim sa dokázala vyhnúť pľuzgierom a o to viac si dokázala vychutnávať maličkosti.

SAMA, ALE MEDZI ĽUĎMI

Daniela sa vydala do Santiaga bez kohokoľvek z rodiny či priateľov, čo najmä mladým vrelo odporúča. Na púti totiž človek nikdy nie je úplne sám, pretože okolo sú pútnici, ktorí majú rovnaké potreby a podobné prežívanie. Takže ani introvert sa nevyhne rozhovorom o živote, vzťahoch, Bohu a hlbšie spozná i nové kultúry.

„Je krásne, koľko rôznych pohľadov na tieto témy vám prejde ušami a vy si nakoniec uvedomíte, že práve táto rozmanitosť vás robí tolerantnejšími a láskavejšími. Zistila som o sebe, že mám naozaj rada ľudí, východy a západy slnka, maličkosti v prírode a zaspávanie v posteli bez zvukov chrápania“ (smiech).

Na púti spoznala aj mladého muža, s ktorým sa cestou príležitostne navzájom podporovali a nakoniec sa aj stretli v cieli. Vzniklo tak priateľstvo, ktoré vydržalo i po tom, čo sa každý z nich vrátil do rodnej zeme.

Posedenie pútnikov na spoločnej večeri.

KAŽDODENNÉ MALIČKOSTI

Ďalšou z výhod, prečo Daniela odporúča, aby šli ľudia podľa možnosti na púť sami, je aj vedomie, že „cesta, ktorou pôjdete, je len o vás a stačí sa prispôsobovať len vlastnému tempu“. Okrem toho, že vás nikto neženie dopredu či nezaostáva, máte čas na rozmýšľanie o tom, o čom ste sa rozprávali s inými ľuďmi.

Inak sa vnímajú aj krásy navôkol. „Tešilo ma slnko, farebný kvet v tráve, úsmev okoloidúceho, kamene v tvare srdca, interakcia s miestnymi, kávička spojená s prestávkou, spoločný smiech s pútnikmi, ale aj krásne talianske dolce far niente, sladké ničnerobenie.“ Vďačnosť v Daniele prebúdzala aj obyčajná sýta večera či možnosť sadnúť si a len tak sa porozprávať s ostatnými.

Počas 40-dňovej cesty si upevnila zvyk, ktorý na camine nadobudol iný význam – každý deň sa snažila nájsť si čas na vnímanie západu slnka, ale často aj na jeho východ. I keď bola po celom dni vyčerpaná, rozhodla sa vyjsť na blízky kopec a sledovať, ako krajinu postupne zahaľuje tma.

Tieto malé zázraky a pekné chvíle v Daniele zostali aj po návrate domov a zároveň prehĺbili jej osobný vzťah s Bohom. „Vedomý človek zažíva počas cesty, ale aj v živote toľko malých i veľkých zázrakov, ktoré nemôžu byť náhoda. To veľmi posilnilo môj vzťah s Bohom, ale aj so sebou samou.“

BEZ KRÍZY TO NEJDE

Na každej dlhšej ceste dosiahne človek v rámci sebapoznávania bod, ktorý možno nazvať krízou. Danielina cesta tiež nebola len o krásnych momentoch. Stretla sa aj s neľahkými situáciami, ktoré dnes hodnotí ako posilňujúce a na niektorých sa už len smeje.

Jedna na ňu doľahla hneď v tretí deň púte, pretože nevedela nájsť ubytovanie na noc. Všetko bolo obsadené, pretože mnohé ubytovania na ceste do Santiaga fungujú na princípe kto prv príde, ten prv berie. Jediné, čo Daniele zostávalo, bolo zaplatiť si drahší hostel na okraji mesta.

„Ide o jednoduché hostely, kde spia v izbe zmiešane ženy i muži. Zvyčajne sú tam poschodové postele a v jednej izbe môže spať až do päťdesiat ľudí. Ak máte rovnako ako ja citlivý spánok, pripravte sa na veľa úmorných nocí, keď sa nevyspíte. Ani štuple do uší vám v niektorých prípadoch nepomôžu.“

Daniela si však myslí, že práve vďaka tomu sa naučila zvládať takéto nekomfortné situácie, čo považuje v živote za potrebné. Ešte iná kríza sa týkala vyhrotenia prejdených kilometrov. „Doľahlo to na mňa nielen fyzicky, ale aj psychicky. No spoznala som svoj limit a už som zaň nešla.“

Daniela pred koncom púte v Galícii.

ŽIŤ V PRÍTOMNOSTI

Daniele sa podarilo ukončiť štyridsaťdňovú púť do Santiaga de Compostela v Katedrále svätého Jakuba, kde sú uložené aj jeho pozostatky. Do pozornosti však dáva, že Santiago de Compostela nie je oficiálny koniec púte, pretože ním je až miesto s  názvom Finisterre, odvodené z latinského finis terrae, teda koniec sveta.

„Je to najzápadnejší bod pevninského územia Španielska. Práve odtiaľto si pútnici brávali domov mušle z Atlantiku, ktoré sú dnes už symbolom svätojakubskej púte.“

Na tomto mieste začala Daniela spracovávať, čo všetko sa za tých štyridsať dní udialo. Vďaka púti si uvedomila, že práve prítomnosť je to, čo si treba vychutnávať. To pre ňu nanovo platí aj vo vzťahoch s ľuďmi, ktorí sa v našich životoch zjavia možno len na chvíľku.

„Viac žijem v prítomnosti a viem, že všetko je len dočasné, bolesť nôh aj srdca. Viac si vážim seba, trávenie času sama so sebou, ale aj s rodinou a priateľmi, so všetkými, ktorí ma podporovali počas cesty a  stále podporujú v živote.“

Celú fotogalériu z reportáže nájdete TU.