Ak si chceš získať priateľa

Chceš si získať a udržať priateľov? Máš právo ich občas aj kritizovať? Čo robiť, ak ich zraníš? Aj v čase psychologických príručiek, motivačných citátov a instantných internetových rád je zaujímavé pozrieť sa, čo na margo priateľstva radí Sväté písmo.  

Mária Bilá 28.11.2019
Ak si chceš získať priateľa

Aké je krásne, keď má človek okolo seba ľudí, o ktorých by mohol povedať to, čo svätý Pavol o svojich blízkych v jednom z listov: "Moji milovaní a vytúžení, moja radosť a moja koruna" (Flp 4, 1). Ilustračná snímka: istockphoto.com

V Biblii nájdeme kopec pravidiel a rád, ako pristupovať k iným. Vybrali sme pár konkrétnych veršov o priateľstve. 

Nech ti je rovný
Verný priateľ je akoby liek nesmrteľného života a tí, ktorí sa boja Pána, nájdu ho“ (Sir 6, 16) – uisťuje nás Boh cez Bibliu.

Platí pritom, že „každý tvor prisadá k seberovnému, tak aj človek sa priatelí so seberovným“ (Sir 13, 20).

Aj v tomto smere je teda dôležité mať v prvom rade živý vzťah s Bohom: „Kto sa bojí Boha, bude mať ozaj pravé priateľstvo, lebo kto aký je, takého bude mať aj priateľa“ (Sir 6, 17).

Sväté písmo nás však varuje pred prílišnou dôverčivosťou až naivnosťou: „Ak si chceš získať priateľa, získaj si ho pri skúške a nezdôveruj sa mu ľahko!“ (Sir 6, 7).

Prečo? „Lebo niekto je priateľom za (vhodného) času, ale neostane ním, keď príde súženie“ (Sir 6, 8).

Ako tvrdili aj naši predkovia – v núdzi poznáš priateľa. Alebo v reči Biblie: „Priateľ miluje v každý čas a v súžení je z neho brat" (Prís 17, 17).

Až keď tvoje priateľstvo preverí čas a rôzne okolnosti, je na mieste dopriať priateľovi väčšie výsady: „Len priateľ, čo verne vytrvá pri tebe, nech ti je rovný a nech sa slobodne stýka s tvojimi domácimi“ (Sir 6, 11). 

Priateľský pohľad rozveseľuje
Aj sami na sebe vidíme, že „nepokoj v srdci stláča človeka, láskavé slovo ho však rozveseľuje“ (Prís 12, 25) a že „priateľský pohľad rozveseľuje srdce, dobrá zvesť osviežuje do kostí“ (Prís 15, 30).

Preto nečudo, že Biblia dáva takúto radu: „Milé slovo získava mnohých priateľov a krotí nepriateľov, láskavá reč dobrého človeka rozmnožuje (dobro)“ (Sir 6, 5).

Okrem úprimných, milých a povzbudivých slov si priateľa môžeme získať aj dobrou radou: „Vonný olej a vonný dym rozveseľujú srdce a (priam tak) duša (pociťuje) slasť z priateľovej porady“ (Prís 27, 9).

Často je pri budovaní a udržiavaní priateľstva dôležité nielen to, čo povieme, ale aj to, čo už po doriešení nebudeme stále dookola vyťahovať a rozpitvávať: „Kto zatajuje previnenie, ten sa usiluje lásku (zachovať), kto ďalej o ňom rozpráva, ten odpudzuje priateľov“ (Prís 17, 9).

Kto nadáva priateľovi
Ako jazyk môže priateľstvo budovať, rovnako ho môže aj zničiť. Naozaj je ťažké byť priateľom ľudí, v ktorých „ústach úprimnosti niet, ich srdcia sú plné zrady; ich hrtan je ako otvorený hrob, na jazyku samé úlisnosti“ (Ž 5, 10).

Autori Písma varovali konkrétne napríklad pred ohováraním: „Prevrátený človek seje rozbroje a pletkár rozlučuje priateľov“ (Prís 16, 28).

K ideálnemu vzťahu neprispieva ani osočovanie: „Nerozsievaj nepravdivé (správy) proti svojmu bratovi, ale ani priateľovi nerob niečo podobného!" (Sir 7, 13).

K srdcu si môžeme vziať tiež túto radu: „Svojmu blížnemu sa nestávaj z priateľa nepriateľom! Opovrhnutia a potupenia sa dostane zlému, ale aj každému, kto je závistlivý hriešnik a má dvojaký jazyk“ (Sir 6, 1).

Pozor by sme si mali dať aj na nadávky: „Kto hodí kameňom po vtákoch, odplaší ich: tak aj kto nadáva priateľovi, ruší priateľstvo“ (Sir 22, 25). 

Je tu možnosť zmieriť sa
Ak nám priateľ ublížil, máme právo sa s ním konfrontovať: „Napomeň priateľa - azda o ničom nevie a povie ti:  ‚Neurobil som to!' Ak však urobil, (dosiahneš), aby to znovu nerobil“ (Sir 19, 13).

Aj na inom mieste Biblia odporúča: „Napomeň priateľa: často sa vyskytne aj ohovárka“ (Sir 19, 15).

Čo ak sme my tí, čo ublížili? „Ak si otvoril ústa proti priateľovi a zarmútil si ho, neboj sa, je tu možnosť zmieriť sa: ibaže by si ho bol hanobil a tupil, (urazil ho) pýchou, zradou tajomstva a zákernou ranou: pre toto uniká každý priateľ“ (Sir 22, 27). 

Verne sa ho drž
Miluj priateľa a verne sa ho drž!“ (Sir 27, 18). Ako to môže vyzerať v praxi?

Napríklad takto: „Nebudem sa hanbiť zachrániť si priateľa, ani sa pred ním neschovám: a keby mi vznikli nepríjemnosti pre neho, budem ich znášať“ (Sir 22, 31).

V prípade potreby „aj peniaze utrať, ak ide o tvojho brata a priateľa“ (Sir 29, 13).

Ako zdôrazňuje Písmo: „Nezabúdaj na svojho priateľa, ktorý sa ti oddáva s celou dušou, nezabudni na neho ani pri svojom bohatstve!“ (Sir 37, 6).

Ani v tomto prípade však nemusíme byť naivní a ísť do extrému: „Ani synovi a žene, ani bratovi a priateľovi nedávaj, dokiaľ žiješ, moc nad sebou; ani svoj majetok nedávaj nikomu, aby si neľutoval, keď by si musel oň prosiť“ (Sir 33, 20).

Z času na čas
Výzvou je tiež odhadnúť správne hranice, koľko času (reálne aj virtuálne) s priateľom tráviť: „Zdržiavaj svoju nohu od príbytku svojho priateľa, aby ťa nemal po krky a neznenávidel ťa“ (Prís 25, 17). Ako totiž napísal rímskokatolícky kňaz Peter Olas: „Neustále naháňanie druhého môže byť aj prejavom egoizmu.“

Dobré je tiež uvedomiť si, že ľúbostný vzťah má vo všeobecnosti predsa len prednosť (ak už teda máš priateľku/priateľa, mal/a by si na budovaní vášho vzťahu pracovať viac ako na trávení času s kamarámi): „Priateľ a druh sa z času na čas zídu, však viac ako oni znamenajú muž a žena“ (Sir 40, 23). 

A na záver už len jedna rada: „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im“ (Mt 7, 12).