Ako sa volí vo svete

Ako vyzerajú voľby v najväčšej demokracii sveta či ktorý deň v týždi má v rôznych krajinách prívlastok volebný?

Volebný deň
Mnohé krajiny organizujú svoje voľby počas víkendu s cieľom podporiť vyššiu účasť. Voliči USA však tradične hlasujú v utorok, Kanaďania v pondelok, Briti vo štvrtok... Prečo je to tak? Hlasovanie v týchto krajinách bolo na pracovný deň stanovené pre niekoľko v minulosti relevantných dôvodov. Podľa jednej z mnohých tradícií bol štvrtok za volebný deň v Británii vybraný preto, že vo väčšine miest sa v tom čase konali trhy a hlasovať tak mohli aj ľudia z odľahlých oblastí, ktorí na nich predávali či nakupovali.

Indické voľby
India je domovom vyše 900 miliónov oprávnených voličov, čo z nej robí najväčšiu demokraciu sveta a voľby sa tu preto konajú hneď v niekoľkých etapách.

Naposledy sa parlamentné voľby v Indii konali v roku 2014 počas deviatich samostatných dní. Najbližšie parlamentné voľby sa budú konať tento rok od 11. apríla do 19. mája, pričom do 23. mája by mali byť spočítané všetky hlasy.

Mladší ako 18 rokov
Od roku 1988 majú brazílski občania právo voliť vo veku 16 rokov (hlasovanie je povinné pre ľudí od 18 do 70 rokov). Voliči vo veku 16 a 17 rokov môžu voliť aj v Rakúsku, Nikarague a Argentíne, 17-roční občania môžu zas hlasovať v Indonézii a Sudáne. V lokálnych nemeckých voľbách mohli rovnako voliť aj 16-roční, dospievajúci v Škótsku sa zúčastnili na referende v roku 2014.

Povinná účasť
Viac ako 22 krajín po celom svete vyžaduje, aby ich občania vo voľbách hlasovali. Tí, ktorí nehlasujú, sú spravidla predmetom sankcií – finančných pokút, verejnoprávnych sankcií či právnych postihov.

Napríklad Belgičan, ktorý sa bez ospravedlnenia nedostaví k volebným urnám, čelí pokute vo výške 25 až 50 eur. V prípade, že sa k voľbám nedostaví viackrát, pokuta môže narásť až do výšky 125 eur. Účasť voličov v týchto krajinách je zvyčajne vysoká.