Ako sme ducháčikovali

Športy, súťaže, opekačku, nočnú hru a mnoho zaujímavých výletov sme si užili najskôr v pobytovom tábore v Planinke. Navštívili sme hrad Červený Kameň, Smolenický zámok, History park v Štefanovej, pútnické miesto Katarínku, jaskyňu Driny, pamätnú izbu Jána Hollého v Dobrej Vode, Múzeum M. R. Štefánika v Košariskách, tiež jeho mohylu v Brezovej pod Bradlom a super sme sa zabavili aj v trnavskom Jamp City.

To všetko pod hlavičkou Cestovanie v čase, pretože sme sa presúvali storočiami aj v duchovných témach dňa, keď sme spoznávali osobnosti, ktoré si už vyslúžili veniec slávy.

DOBRO PRE KAŽDÉHO

V nasledujúcich denných táboroch sme prekonávali strach, zbierali odvahu a zvyšovali svoje limity na feratách Zvoničky v Novej Bani. Na kalvárii v Nitre sme sa kochali výhľadom a naša sestrička Karitas nám porozprávala o svojich zážitkoch z Lisabonu.

Mali sme šťastie na vynikajúcich sprievodcov, zaujali nás pátri v Misijnom múzeu i v Kostole Nanebovzatia Panny Márie. U sestričiek vincentiek sme sa zase zahĺbili do rozprávania o  medaile Panny Márie.

Nakukli sme aj do kostolíka ružových sestier, a aby nám z toho všetkého nenarástla svätožiara, dosť hlasno sme o sebe dali vedieť v JumpHouse, kde sme sa vybláznili do šťastia a sýtosti. Štvrtky v Ducháčiku sú známe tým, že spoločný deň je akýsi veselší, v kruhu blízkych a v znamení dobrého jedla.

Táborovému pikniku predchádza rodinná svätá omša, ale aj futbalový zápas a relax na filmovom predstavení v mestskom kine. Popritom sme sa snažili myslieť na dobro pre každého, učili sme sa poprosiť, odpustiť, bojovať a nevzdávať sa.

NUDA NEPRIŠLA

Občas, keď sme sa chceli zahrať nejakú hru, zahralo sa s nami počasie. Plány pretínali kvapky dažďa, napriek tomu však nuda medzi nás neprišla. Maľovali sme drevené domčeky, kamienky, vyrábali pieskové obrazy, modelovali a navliekali korálky a vyrábali rôzne veselé vecičky.

Vybehali sme sa pri netradičnej schovávačke, pozreli sme si rozprávku, niektorí sa tešili maľovaniu na tvár, iní stolnému futbalu, tenisu, dokonca sme boli na klavírnom koncerte alebo podaktorí aj zahrali sami.

No napokon prišla chvíľa, keď sme si našu táborovú hymničku spievali poslednýkrát: „Tábor máme tento týždeň, smutnú tvár za úsmev vymeň! Ducháčik si užijeme, s Ježišom sa tu stretneme. Jeho Slovo ťa povzbudí, k láske k druhým ťa naladí. Byť dobrý sa ti zapáči, sme tu všetci smelí parťáci!“