Čo robiť, keď sa zaľúbiš

Motýle v bruchu, otázniky v hlave a mišmaš v srdci. Aj keď sú tvoje pocity a hormóny rozbúrené, Boh má všetko pod kontrolou. A s jeho pomocou to zvládneš aj ty.
Mária Bilá 12.02.2019
Čo robiť, keď sa zaľúbiš

„Prvá láska - to je veľký cit a malý rozum,“ povedal starogrécky básnik Arión. Ilustračná snímka: unsplash.com

Prinášame pár tipov, ako čo najlepšie využiť obdobie zamilovanosti.

Modli sa 
Za toho človeka. Aby mal pekný deň. Aby bol požehnaný. Za konkrétne oblasti jeho života. Veď komu je lepšie zveriť svoju lásku než pôvodcovi lásky?
Ako to napísal Bruno Ferrero: „Žiť môžeš iba pre niekoho. Na každom kroku, ktorý dnes spravíš, vyslov jeho meno. Zistíš, že si ešte nikdy nemal taký ľahký krok.“
Modli sa však aj za seba. Za správne rozhnodnutia, kroky, postoje. 

Spoznávaj ho
Často sa zaľúbime len do našej predstavy o niekom. Alebo si v návale príjemných pocitov nechceme pripustiť, že ten druhý sa k nám až tak nehodí. Preto je dôležité pokúsiť sa zložiť si ružové okuliare a toho druhého spoznávať takého, aký je. Nielen v našich fantáziách či na kávičke, ale aj (vlastne najmä) vo svojej každodennosti a rutine. 

Popros o radu
Dobre si však vyber radcu. Nespoliehaj sa na anonymných diskutérov z internetu, články z pochybných magazínov či na tipy „svetaznalých“ kamarátov, ktorým sa rozpadá jeden vzťah za druhým. Radšej sa spoľahni na niekoho, o kom vieš, že je dôveryhodný a má podobné hodnoty ako ty aj úprimný záujem pomôcť ti či vypočuť ťa. 

Ži v prítomnosti
Neoplatí sa stále myslieť na to, čo si mohol spraviť či povedať. Rovnako sa neoplatí pol dňa snívať o budúcnosti, ktorá možno ani nepríde. Niežeby takéto „cestovanie v čase“ nebolo fajn, ale môže ťa až príliš odpútať od toho, čo je teraz. A to „teraz“ je pre váš vzťah najdôležitejší čas.
Lebo to, ako si vysvetlil včera tvoje slová alebo akej farby budú mať oči vaše vnúčatá, aj tak neovplyvníš, hoci o tom budeš rozmýšľať celé hodiny. Ale to, čo povieš alebo spravíš práve teraz, to v tvojich rukách je. 

Netlač na pílu
Neznamená to, že musíš pasívne čakať. Skôr to znamená pripustiť, že v konečnom dôsledku je všetko aj tak na Bohu; a že tak je to dobré. Čoskoro blahoslavená Chiara Petrillo ešte ako slobodná dostala od kňaza takúto radu: „Ak je to tvoj ženích, ak je tento muž pre teba, buď pokojná, nik ti ho nevezme.“
To ju oslobodilo od túžby mať všetko pod kontrolou a zaznamenala si: „V tej chvíli som upustila od všetkých svojich predstáv typu teraz urobím toto, teraz si ho získam takto, teraz ho presvedčím týmto, teraz to urobím po svojom.“