Headis rozvíja úctu k druhému človeku

Ako ste sa s týmto nezvyčajným športom zoznámili?

Pred piatimi rokmi sme boli z Univerzity Komenského na majstrovstvách Európy v rôznych športoch, kde som hral plážový volejbal. Šampionát sa konal v nemeckom meste Konstanz, kde akurát prebiehali aj majstrovstvá Európy v headise.

A práve tento nový šport zaujal nášho vyučujúceho Martina Dovičáka a následne dohodol usporiadanie exhibície na Slovensku v Bratislave, kde sme s niekoľkými kamarátmi prišli a vyskúšali si headis. Už od prvých minút sa nám veľmi zapáčil.

Priblížte nám v krátkosti históriu tohto športu a jeho pravidlá. Vieme, že ide o spojenie prvkov zo stolného tenisu a futbalu.

Headis vznikol v Nemecku približne pred pätnástimi rokmi. Jeden chlapec si šiel zahrať futbal na ihrisko, no to bolo, žiaľ, obsadené. Pri ihrisku boli stolnotenisové betónové stoly. Namiesto futbalu si začal spolu s kamarátmi hlavičkovať cez sieťku a neskôr, pri rozmýšľaní nad témou na dizertačnú prácu na univerzite, sa mu v hlave zrodila myšlienka, že založí nový šport a prácu napíše práve o ňom.

Časom ho hrávalo čoraz viac ľudí, až sa začali organizovať turnaje. Po pár rokoch sa k športu pridali ďalšie krajiny, medzi nimi na konci roku 2016 aj Slovensko. Čo sa týka pravidiel, v podstate platia tie, ktoré sú pri stolnom tenise – čiže pri podaní musí lopta padnúť na obidve polovice a následne loptu môžete hrať aj z voleja a taktiež sa môžete dotýkať stola, prípadne naň vyskočiť.

Čo je podľa vás najdôležitejšie pri hraní headisu?

Prvoradé je určite sa nezraniť a užiť si tento šport. Treba byť rýchly a pohotový, čiže mať veľmi dobré reflexy. Taktiež čítanie súperovej hry dokáže človeku dopomôcť k výhre.

Po náročných tréningoch, odriekaní a dodržiavaní disciplíny sa zvyknú dostaviť aj úspechy. Ktoré z nich si osobitne ceníte?

Môj prvý väčší úspech je spojený s kvalifikáciou na majstrovstvá Európy, kde som skončil siedmy. Následne som sa kvalifikoval na výnimočné podujatie s názvom Masters 2020, kde súťažilo dvadsať najlepších hráčov podľa medzinárodného rebríčka.

Tam sa mi podarilo pekné umiestnenie – obsadil som ôsme miesto a tento úspech ma veľmi povzbudil.

Headis je mladý šport, ale postupne si nachádza viac priaznivcov. Ako je to s jeho propagáciou na Slovensku?

Určite sa to rozbieha aj na Slovensku, hlavne medzi mladými, keďže ide o dosť zaujímavý a dynamický šport. Koronakríza však tento šport na nejaký čas úplne zastavila, dostávame sa však opäť do toho.

Headis hrávajú študenti na univerzitách v Bratislave aj v Košiciach, taktiež na jednej strednej škole v Bratislave, kde môj kamarát, ktorý s nami hráva, pôsobí ako učiteľ. V tomto smere sme, myslím, po Nemecku, kde šport vznikol, druhou najlepšou krajinou. Je to hlavne preto, že máme niekoľko ľudí, ktorí sú naozaj zanietení pre tento šport.

V čom vás osobne dokáže počas každého zápasu fascinovať toto nezvyčajné prepojenie futbalu a stolného tenisu?

Keďže ide o nový šport, dá sa vymyslieť veľa nových vecí – fintičiek. Napríklad asi pred dvomi rokmi som na turnaji videl, ako jeden chlapec vyskočil úplne nohami na stôl a tak odrazil loptu. Hneď po turnaji sme to začali skúšať na tréningoch a dnes to berieme ako samozrejmosť.

Ale čo ma najviac fascinuje na headise? Najmä to, že ide o férový šport. Nikdy sa súperi nehádajú o loptu. Ak má každý z hráčov iný názor napríklad na to, či lopta šuchla hranu alebo nie, tak sa jednoducho pristúpi k novému podaniu a hra pokračuje.

Je možné, že sa raz headis dostane aj na olympiádu?

(Smiech.) Verím, že áno. Je to ešte asi dlhá cesta, ale dúfam, že raz sa to naozaj podarí.

Každý šport prináša človeku nielen lepšiu zdravotnú kondíciu, ale aj nové priateľstvá. Čo vám osobne dáva headis?

Headis mi priniesol do života veľa kamarátov, či už z našej krajiny, alebo z Česka, Nemecka, zo Švajčiarska, dokonca poznám pár ľudí z Japonska. Vďaka tomuto športu som si našiel aj najlepšieho kamaráta.

Headis ma naučil, ako si vážiť iných ľudí. Veľakrát totiž narazím na slabších hráčov, ktorých sa snažím pri zápase niečo naučiť tým, že nehrám naplno. Následne je po zápase dôležité človeka podporiť, aj keď prehral, prípadne mu poradiť, čo by mohol zlepšiť.

Ďalšou dôležitou vlastnosťou, na ktorej môžem pracovať počas headisu, je pokora a tiež pokoj v hlave aj v duši. Keď človek uvažuje rozvážne a s pokojom, určite sa mu lepšie hrá a následne aj darí.