Hýbme sa s Bibliou (6)

So stúpajúcimi teplotami i hrejivejšími slnečnými lúčmi nás o už akosi prirodzene viac ťahá von. A možno nám už aj napadla myšlienka, že leto nie je ďaleko a zišlo by sa kilo-dve zhodiť.
Monika Šimoničová 06.04.2020
Hýbme sa s Bibliou (6)

Nešprintujme naslepo. Pobežme do komnaty, ktorá je pre nás pripravená. Ilustračná snímka: unsplash.com/Jenny Hill

Ideálnou voľbou môže byť beh. Hoci sú súčasné podmienky limitujúcejšie, vybehnúť na odľahlý kopec zavčas rána sa dá, prípadne využiť bežecký trenažér či aspoň schody v dome. Aby nás neodradili prvé zadychčané minúty, keď ledva-ledva lapáme po dychu, začneme vo dvojici. 

„Tiahni ma za sebou! Pobežme!“ (Pies 1, 4) – volá snúbenica vo Veľpiesni na svojho milého. Sama nevládze. Sama nevie kam. Je „slepá“, lebo doteraz kráčala za inými. Športovci trpiaci poruchou zraku obzvlášť dobre vedia, aké to je ísť doslova naslepo; a aká je to veľká pomoc ísť s navádzačom, ktorý ich potiahne.

Hoci my zdraví vidíme dobre a naše oči zbadajú často aj to, čo by nemuseli alebo nemali, predsa mnohokrát zídeme z trasy a v behu života zblúdime. Inšpirujme sa snúbenicou z Piesne piesní. Volajme na svojho Milého, na Ježiša, lebo bez neho nie sme schopní urobiť nič, ani len krok, nieto ešte bežať (porov. Jn 15, 5).

Svätý Gregor Veľký vidí, počuje a cíti v slovách „tiahni ma“ veľkú ochotu, túžbu ísť za Ježišom, no zároveň neschopnosť. Hoci veľmi chceme, víťazí nad nami slabosť. Len ak nás bude ťahať Otec (porov. Jn 6, 44), budeme môcť a vedieť vkladať svoje šľapaje do tých Ježišových. Len s jeho pomocou pôjdeme správnym smerom a budeme napredovať.

Možno nemusíme hneď utekať ostošesť. Najskôr stačí kráčať, potom sa naučíme rýchlu chôdzu, budeme sa čoraz viac ponáhľať, pôjdeme poklusom, až sa nakoniec rozbehneme plnou parou vpred – k cieľu – do kráľovstva lásky, do komnaty, ktorú nám Ježiš pripravil (porov. Pies 1, 4; Jn 14, 2). 

Za zmienku určite stojí prechod od druhej osoby (ty – tiahni ma) k prvej osobe množného čísla (my – pobežme). Aký úžasný protiklad. Koľko ťažkostí a akú únavu pociťovala snúbenica na začiatku – pri prvých krokoch. A odrazu – koľko elánu, chuti, čulosti, dynamiky, keď sa k nej pridal milý.

Len vlastnými silami sa určite rýchlo ukonáme a nedobehneme ďaleko. Ale ak naším navádzačom bude Ježiš, môžeme sa spoľahnúť na jeho pomoc. S ním to dokážeme. Budeme bežať a zakaždým nám dá potrebnú silu. 

Svätý Bernard či svätá Terézia z Lisieux však idú ešte ďalej a interpretáciu množného čísla rozširujú aj – v kontexte Veľpiesne – na družice nevesty, národy celej zeme, ktoré sa pripoja k Izraelu; respektíve na všetkých ľudí, ktorí sú blízki nášmu srdcu.

Ak nás rozpáli Kristova láska, už si ju jednoducho nemôžeme nechať sami pre seba; ak nás prenikne opojná vôňa Milého, musia ju vnímať aj ľudia navôkol. Na základe toho sa pripoja k nám a už nebudeme – ani nemôžeme – bežať sami. Čím väčší oheň lásky, tým rýchlejší krok v čoraz väčšom spoločenstve Božích bežcov. 

Nedajme sa znechutiť ani odradiť pri prvých zadychčaniach. Dôležité je, aby sme volali „tiahni ma“. Nie sme dokonalí, ale chcime sa zdokonaľovať. Nemusíme šprintovať, ale nasledujme navádzača (lebo cesta s ním je bezpečnejšia a istejšia; nebudeme bežať naslepo), a tak napredujme do komnaty, lebo „tam jasať budeme a z teba tešiť sa“ (Pies 1, 4).