Kempovať sa dá aj inak

Astronomické observatórium na Kolonickom sedle patrí do Parku tmavej oblohy v Národnom parku Poloniny. Počas roka je tam organizovaných štyri až päť astrokempov. Vy ste sa na nich zúčastnili už viackrát. Čo vás k tomu viedlo?
Na astrokempy chodia členovia astronomického krúžku pri Vihorlatskej hvezdárni v Humennom. Najprv som teda začal chodiť ešte ako 10-ročný na tento krúžok a potom po polroku – respektíve po zime, lebo vtedy nie sú astrokempy – prišla od vedúceho krúžku ponuka, aby som sa pridal k starším členom krúžku a zúčastnil sa na astrokempe. Rozhodol som sa, že to absolvujem, pretože k astronómii neoddeliteľne patrí aj praktická časť, ktorou je pozorovanie nočnej oblohy. Išlo o astropraktikum Metezák, ktoré nebolo počas žiadneho meteorického roja a jeho zmyslom bolo oprášiť si pozorovacie skúsenosti pre starších a hlavne zaučiť mladších do techniky pozorovania.

Aké boli vaše prvotné očakávania?
Bol som, samozrejme, nadšený, že môžem ísť na výlet s kamarátmi z hvezdárne, ale zároveň to bolo pre mňa dobrodružstvo byť tak dlho do noci hore. Pozorovania totiž končia približne medzi 3. až 5. hodinou ráno. Mohol som ležať pod nočnou oblohou a pozorovať hviezdy a najmä meteory. Tešil som sa aj na krásnu nočnú oblohu bez svetelného znečistenia, pretože už od mala ma fascinovala. To, čo som potom uvidel, bolo naozaj ohromujúce, neporovnateľné s oblohou v meste. Zanechalo to vo mne silný zážitok.

Ako prebieha astrokemp?
Na začiatku sa oboznámime s udalosťou, ktorá je predmetom astrokempu. Napríklad ak je predmetom pozorovanie meteorického roja, vedúci vysvetlí, kde je radiant, kedy je predpokladaná najväčšia aktivita a podobne. Približne o pol jedenástej večer sa premiestnime na pozorovacie miesto, pripravíme sa a o jedenástej sa začína pozorovať.

Počas pozorovania sa zhovárame, rozprávajú sa vtipy a iné príhody, aby sme nezaspali, no zároveň poctivo sledujeme oblohu, či neuvidíme nejaký meteor. Ak ho uvidíme, vykríkneme „STOP“ a svoje číslo, čo je povel pre ostatných, aby prestali rozprávať, a pre zapisovateľa, aby zapísal čas a vyzval pozorovateľa, aby nadiktoval vlastnosti daného meteoru. Približne o pol jednej je prestávka, keď ideme na „nočeru“, pretože človek pri tom naozaj vyhladne, a dáme si teplý čaj, aby sme nezaspali. Po polhodine oddychu sa vrátime a pokračujeme v pozorovaní. To vzhľadom na aktivitu roja a svetelné podmienky (zore pred vychádzajúcim Slnkom) končí po približne ďalšej hodine a pol.

Počas rokov sa v rámci astrokempov vyvinula aj aktivita v rámci astrofotografie. Ja sám som tiež začal s astrofotografiou a na kempoch sa jej stále venujem. Ak pozorujeme menej významný úkaz alebo je slabšia meteorická aktivita, môžem sa astrofotografii venovať celú noc.

V súvislosti s meteorickým rojom ste spomínali radiant. Môžete vysvetliť tento pojem?
Radiant je oblasť na oblohe, odkiaľ zdanlivo vyletúvajú meteory. Podľa toho majú aj roje mená. Napríklad ak je radiant v Perzeovi a zdanlivo odtiaľ vylietavajú meteory, tak sa meteorický roj volá Perzeidy.

V čom je podľa vás astrokemp obohacujúci?
Myslím si, že je to dôležité pre budúcich astronómov. Astronómia alebo astrofyzika na vysokej škole je veľmi teoretická, praktické pozorovanie však k astronómii takisto neodlučiteľne patrí. Je rovnako dôležité ako vymýšľanie teórií, pretože bez týchto pozorovaní a meraní by vedci nič nevymysleli a ani nič nedokázali (napríklad Einsteinovu teóriu relativity dokázali pozorovatelia pomocou zatmenia Slnka). Tieto astrokempy naučia záujemcu nielen správne pozorovať, ale taktiež pomáhajú pochopiť, ako to vo vesmíre funguje. Zároveň je to výborný oddych v prírode s kamarátmi, ktorí rovnako ako ja majú záujem o astronómiu.

Kedy sa zvyknú konať astrokempy?
Organizujú sa od jari do konca jesene. V zime sa niekedy konali počas významných udalostí, ja som však za osem rokov nezažil ani jeden, ktorý by bol počas zimného obdobia. Je to preto, že počas zimy teploty v noci klesajú veľmi nízko a na pozorovanie sú potrebné špeciálne spacie vaky, ktoré sú drahé. Ale taktiež preto, lebo vo všeobecnosti je na Slovensku počas zimy často zamračené.

Aké zaujímavé nebeské divadlo ste sledovali v poslednom období?
Väčšinou pozorujeme meteorické roje, čo je naozaj veľkolepé divadlo. Hlavne počas maximálnej frekvencie meteorov, keď lietajú tak často, že ich ani nestíhame diktovať a človek musí často držať v hlave údaje o 3 alebo až 4 meteoroch naraz. Týchto meteorických rojov je naozaj veľa – najobľúbenejšie sú Perzeidy, ale taktiež aj Orionidy alebo Aurigidy. Vo všeobecnosti pozorujeme všetko, čo sa dá. Roje sa nedajú pozorovať, keď je zamračené alebo keď je počas nich spln Mesiaca, pretože ten v tejto fáze príliš prežiari oblohu.

Okrem toho je raz do roka akcia Messierov maratón, keď nepozorujeme meteory ani nenacvičujeme pozorovanie voľným okom, ale používame dostupné optické prístroje observatória na pozorovanie objektov v Messierovom katalógu. Sú to napríklad hmloviny, galaxie, hviezdokopy a iné veľmi zaujímavé úkazy.