Konvertoval, keď stretol Carla Acutisa

Otec Rajesha Mohura bol hinduistický kňaz a svoje deti odmalička viedol k hinduistickej viere. Učil ich všetky modlitby a zveľaďoval v náboženskej kultúre a histórii.

Keď mal Rajesh 16 rokov, poslali ho pokračovať v štúdiách do Gudžarátu v Indii, kde navštívil mnohé chrámy a guruov, vďaka čomu mal vždy poruke pokojné prostredie na modlitbu. Napriek tomu nevedel nájsť pokoj vo svojom srdci.

Nevedel totiž nájsť živého Boha. Rajesha napokon prijali na Univerzitu v Rádžastáne, kde študoval fyziku. Náhle mu však zomrel otec a Rajesh sa vrátil na Maurícius, kde pomáhal rodine, ktorá čelila finančným problémom. Po strate blízkej osoby pociťoval hnev, preto hľadal útočisko v hinduistickej modlitbe. To ho však stále neupokojovalo.

TMAVOVLASÝ ANJEL

Rajesh si musel nájsť stabilné zamestnanie, preto v 80. rokoch vycestoval do Talianska, kde bol desať rokov. V novom prostredí si dokázal nájsť zamestnanie v rodine, ktorá ho najala ako vychovávateľa pre malého chlapca. Chlapec mal tmavé kučeravé vlasy a volal sa Carlo Acutis.

Rajesh trávil s Carlom veľa času. Už pri prvom stretnutí k nemu chlapec s úsmevom bežal a ponúkol mu žuvačku. Odvtedy bývali spolu každý deň. Carlo si rád čítal životopisy svätých a navštevoval kostol a nedeľnú školu. Rajesh ho všade sprevádzal.

Tiež ho viedol aj vyzdvihoval zo školy, a tak videl, ako sa malý Carlo pred alebo po škole modlí. V Rajeshovi to vyvolávalo pokoj. „Carlovo správanie sa zmenilo, keď bol v kostole. Vedel, že tam, kde Ježiš žije, je niečo iné... To sa dotklo môjho srdca,“ hovorí Rajesh v novovydanej knihe Blahoslavený Carlo Acutis: svätec v teniskách.

Na chlapcovi ho fascinovala aj jeho štedrosť a spôsob, akým rozprával o svojej viere. Obdivuhodná bola aj jeho eucharistická zbožnosť. Rajesh spomína, ako sa ho raz Carlo spýtal, či by ho nezobral do kostola, aby mohol meditovať pri svätostánku.

V tom období tomu Rajesh ešte nerozumel, ale chcel to pochopiť. A tak mu Carlo začal veci postupne vysvetľovať. Povedal mu, že vo svätostánku sa nachádza Ježišovo telo, a vysvetlil mu aj ďalšie veci, ktoré s tým súviseli. „V istú chvíľu sa mi zdalo, akoby sme vystúpili do neba,“ spomína Rajesh.

Carlo ho postupne naučil modliť sa ruženec a vysvetlil mu dôležitosť sviatostí. V roku 1999 prijal Rajesh krst, prvé sväté prijímanie aj sviatosť birmovania. O pár rokov neskôr sa k nim pridala aj Rajeshova matka, ktorú v jeden deň zobrali na svätú omšu. Po návrate na Maurícius sa dala pokrstiť aj ona.

BLAHOREČENÝ CARLO ACUTIS

Chlapec s čiernymi kučerami sa narodil 3. októbra 1991 v Londýne, no po krátkom čase sa s rodinou presťahoval do Milána. Carlo bol obyčajný chlapec, ktorý mal záľubu v počítačoch. Študoval pod vedením jezuitov na Inštitúte Leva XIII. v Miláne.

Vytváral webové stránky, venoval sa strihu videa či spravoval menšie novinárske stránky. Ešte zanietenejší však bol pre vieru. Rád sa modlieval, chodieval na sväté omše a adoroval pred svätostánkom. Svoju zapálenosť pre Krista však preukazoval aj dobrovoľnou pomocou núdznym alebo tým, že sa venoval deťom a starým.

Heslo, ktorého sa neustále držal, znelo: „Naším kompasom má byť Božie slovo.“ Keď mal chlapec sedem rokov, prvýkrát prijal sväté prijímanie a odvtedy sa snažil každý deň zúčastniť na svätej omši. Mal tiež veľkú úctu k Panne Márii, preto nikdy nezabúdal na modlitbu ruženca, ktorú sa modlil najmä pred spaním.

Carlo bol radostný, športový, spoločenský typ, aktívne sa zapájal do farského spoločenstva v Miláne. Aj svoje nadanie pre počítače spojil so svojou vierou – vytvoril webovú stránku s prehľadom všetkých evidovaných eucharistických zázrakov.

V poslednom ročníku na lýceu však vážne ochorel a 12. októbra 2006 vo veku 15 rokov zomrel na leukémiu. Blahorečený bol 10. októbra 2020 v Assisi, v Kostole Santa Maria Maggiore, kde sú uložené aj jeho pozostatky.