Mladí ľudia sú ľuďmi nádeje

Kňaz MAREK VARGA (47) a rektor Univerzitného pastoračného centra Dr. Štefana Héseka v Prešove si želá, aby mladí zakladali svoj život na duchovnej realite Božieho slova.
Pavol Kall 08.06.2023
Mladí ľudia sú ľuďmi nádeje

Jednou z obľúbených aktivít sú spoločenské akcie, ktoré sú príležitosťou na jedinečné spoločné spomienky. Snímka: archív UPC v Prešove

Úpecéčko v Prešove má za sebou viac ako dvadsať rokov svojej existencie. Čo predchádzalo jeho zriadeniu?

Niekoľkoročná pastoračná činnosť kňazov z farnosti sv. Mikuláša a tiež jezuitov, ktorí sa venovali študentom na vysokej škole. Väčšinou v tamojšej jedálni vysluhovali sviatosti a slávili sväté omše.

Aké boli začiatky?

Iniciatíva vznikla v radoch študentov. Najprv zašli za vtedajším farárom prešovskej farnosti, ktorým bol súčasný rožňavský biskup Stanislav Stolárik.

Poprosili ho, či by im mohol vyčleniť kňaza, ktorý by sa im venoval. Centrum oficiálne vzniklo v roku 2002. Išlo o súbeh spolupráce mesta, univerzity a Košického arcibiskupstva.

V jeho názve je meno Štefana Héseka. Kto to bol?

Kňaz, ktorý sa narodil v Kútoch koncom 19. storočia. Patril k významným osobnostiam svojej doby a oplýval bohatými pastoračnými skúsenosťami.

Zakladal kultúrne domy, venoval sa výchove a vzdelávaniu mládeže. Jedným z jeho miništrantov bol už zosnulý kardinál Jozef Tomko.

Štefan Hések pôsobil v pohnutých vojnových časoch, keď bolo Košické biskupstvo na niekoľko rokov presunuté do Prešova.

V tom čase si ho biskup Jozef Čársky vybral za svojho generálneho vikára, o ktorého sa mohol vždy oprieť.

Centrum ponúka okrem priestoru na stretávanie predovšetkým duchovnú a osobnostnú formáciu.

Pastoračné centrá vo všeobecnosti ponúkajú spoločenský a intenzívny duchovný život. Štúdium na vysokej škole je jedinečné obdobie.

Už to nie je len o hľadaní priateľstiev a spoločnom vysedávaní, ale aj o novom pohľade na osobné schopnosti a zručnosti. Mladý človek ich vníma a chce ich nejako použiť.

Chce niečo zorganizovať, niekam ísť, investovať do seba, do svojho rozvoja a myslenia. A chce investovať aj do hlbších vzťahov, z ktorých by mohli vzniknúť naozaj vážne veci.

V tom je aj zmysel centra – mať niekoho, s kým sa môžem porozprávať o tom, čo prežívam, so spolužiakmi, so staršími alebo s ľuďmi, ktorí odovzdávajú skúsenosti formou prednášok.

Priblížite čitateľom aspoň niečo z jeho pestrej palety podujatí a aktivít?

Niektoré projekty z portfólia centra sú jedinečné. Napríklad muzikál, ktorý si študenti s pomocou kňazov vytvorili, naštudovali, spropagovali a zahrali.

Obľúbenými podujatiami sú tiež veselice a plesy, organizovanie medzinárodných konferencií či koncertov na týždennej báze s možnosťou ukázať svoj talent.

Najdôležitejší program centra však spočíva v ponuke svätých omší, sviatostného života a duchovných obnov.

So študentmi absolvujeme aj púte, výlety do prírody, letné tábory. Spolupracujeme s inými zariadeniami, napríklad s nemocnicou.

Všade, kde človek je, môže vložiť presah svojej existencie, teda naplniť každodennú rutinu hlbším zmyslom.

Poviete nám viac aj o službe dobrovoľníkov v centre?

Dobrovoľníctvo je mladým veľmi blízke. Je dobré zistiť, že niečo dokážem a môžem to ponúknuť ako službu bez nároku na plácu.

Našim mladým hovoríme, že to už musia dokázať, ako keby boli profesionáli – majú priestor na dolaďovanie svojich zručností.

Pred niekoľkými rokmi boli napríklad zapojení do dobrovoľníctva počas Národného stretnutia mládeže v Prešove.

Účasť na dobrovoľníctve ich veľmi posunula, prišli na to, že v spoločnosti môžu urobiť veľa dobra.

Pôsobíte medzi vysokoškolskou mládežou viac rokov. Ako vnímate túto službu?

Vyžaduje odo mňa veľkú otvorenosť. Mladí majú veľmi veľa nápadov, ako by sa dali veci používať a rozvinúť.

Pôsobím teda vo veľmi inovatívnom prostredí, v ktorom sa však zároveň nie vždy dá so všetkým súhlasiť.

Moja služba je charakteristická aj nachádzaním vzťahu ku kultúre mladých ľudí, ktorá má svoje pozitíva a môže byť v nej veľa dobra.

Mladí ľudia sú ľuďmi nádeje, stavajú svoj život na snoch a plánoch. Cítiť z nich veľkú vôľu a inšpiratívnosť. A v tomto dokážu moju službu obohacovať.

Čo by ste prešovskému úpecéčku zaželali do ďalších rokov?

Ako hovorí Kristus – prišiel som, aby som vám dal život v plnosti.

Život v plnosti je postavený na tom, čo Ježiš odpovedá démonom na púšti, že človek nežije iba z obyčajného chleba, ale že žije aj z duchovnej reality, teda z Božieho slova, ktoré najpresnejšie opisuje zákonitosti duchovného sveta. To je moje želanie – založiť náš život na duchovnej realite.