Pomôžu aj v škole: kto sú patróni študentov

Asi v živote každého študenta je predmet alebo učiteľ, ktorý vie pekne skomplikovať život. A u niektorých sa takýchto predmetov a učiteľov nakopí viac.

Keď k tomu navyše prídu nejaké osobné problémy, nie je nič výnimočné, ak aj tí, ktorí bežne v moc modlitby nedôverujú, začnú hľadať pomoc hore. 

Prosba o orodovanie svätých nie je magická formulka, ktorá ti splní všetky želania s presnosťou zlatej rybky. V kombinácii s vlastnou snahou však môže byť modlitba skutočne skvelý spôsob, ako získať aj v turbulentných časoch potrebný pokoj, pomoc a silu. 

Sv. Jozef Kupertínsky
Narodil sa v maštali, stále mal trochu pootvorené ústa,  na hlave škaredú výražku, na kolene hnisajúci vred, ktorý zapáchal. Asi tušíš, že rovesníci ho nemali práve v láske a ak sa mu nevysmievali, tak sa mu aspoň vyhýbali. 

Bol analfabet, preto ho (napriek jeho veľkej túžbe) neprijali za kňaza, „iba“ za brata laika. Ťarbavý mladík však rozbil či pokazil všetko, čoho sa dotkol, preto ho z kláštora vyhodili – až na príhovor strýka františkána ho prijali do kláštora v Grottelle.

Predstavení mu umožnili vzdelávať sa, neobišlo sa to však u neho bez veľkej námahy – avšak aj bez niekedy až neuveriteľnej Božej pomoci.

Neskôr sa stal známym mystikom a vďaka častým extázam a levitáciám aj „svätcom letov“, práve pre svoje neblahé študentské časy je však tiež patrónom (slabých) študentov.

A pre mnohých stelesneným dôkazom, že ak Boh dá, aj tí najslabší a najnešikovnejší môžu prekonať sami seba a predsudky ostatných.  

Sv. Alojz Gonzaga
Mladý jezuita zomrel už ako 23-ročný, stihol však prežiť bohatý a naplnený život.

Podobne ako sv. Ignác, zakladateľ Spoločnosti Ježišovej, do ktorej mladík túžil od mladosti vstúpiť, aj Alojz sa narodil do bohatej šľachtickej rodiny. S otcom trávil ako dieťa čas vo vojenských táboroch, kde sa naučil nielen jazdiť na koni a narábať so zbraňami, ale aj kliať a nadávať.

Vplyv zbožnej matky bol však napokon silnejší a z Alojza sa postupne stal zbožný, asketický a obetavý človek.

Vzorom môže byť v tom, že sám ako mladý zápasil s rôznymi lákadlami; odkedy sa však zasvätil Panne Márii a spravil pred ňou sľub čistoty, vraj už necítil žiadne pokušenia proti šiestemu prikázaniu.

Dokonca aj keď sa dostal na španielsky kráľovsky dvor, ktorý bol vtedy známy neviazanou zábavou, dokázal tam stráviť dva roky v takej čistote, až o ňom dvorné dámy vraveli, že nemá žiadne telo.

Okrem toho, že je patrónom mládeže a študentov, jeho príhovor vyhľadávajú aj ľudia pri voľbe životného povolania.

Sv. Ján Berchmans 
Hoci pochádzal z chudobnej rodiny a žil v dobe, keď vzdelanie nebolo samozrejmosťou, bol výborným žiakom - a napriek tomu, že po troch rokoch štúdia ho rodičia so žiaľom museli vziať domov, lebo nevládali pokrývať náklady spojené so štúdiom, nevzdal sa.

Pracoval ako domáci sluha istého kanonika, a aj keď sa nemohol zúčastňovať na všetkých hodinách, využíval každú voľnú (aj nočnú) chvíľu na učenie a modlitbu. Inšpirovaný sv. Alojzom Gonzagom, ktorého životopis čítal, vstúpil do jezuitskej rehole a napriek rodinným problémom z nej neodišiel.

V zápiskoch si svoje priority vyznačil takto: Boh, štúdium, večný život.

Aj študovať totiž chcel „na väčšiu Božiu slávu“ a ako študent dosahoval skvelé výsledky. Inšpiráciou môže byť, že si pre svoje štúdiá zvolil patrónku – samu Pannu Máriu.

Tiež zomrel mladý – vo veku 22 rokov. 

Sv. Ján Bosco
Svätec, ktorého zrejme ani netreba predstavovať. Kňaz, vychovávateľ a zakladateľ saleziánov sa stal patrónom vychovávateľov, mládeže a – učňov. Ak teda patríš k tým, ktorí študujú na nejakom strednom odbornom učilišti, potom je tento svätý vhodným orodovníkom práve pre teba. 

Sv. Reparát
Svätec, ku ktorému sa môžeš vybrať aj osobne. Jeho pozostatky sa totiž nachádzajú vystavené vo františkánskom kostole v hlavnom meste.

Oficiálne patrónom študentov nie je, o jeho príhovor v čase (školských) skúšok však chodili  bratislavskí študenti prosiť už počas socializmu.

Ostatky svätca s tematickým menom (reparátom sa bežne nazývajú opravné skúšky) sú vystavené v ozdobnom relikviári a v Bratislave sú od roku 1769, keď boli privezené na žiadosť vtedajšieho františkánskeho provinciála Eugena Kósu.