Poteší ma esemeska

V čom čerpáš duchovnú silu?
Silu čerpám z Eucharistie a svätej omše. Bola som aj na duchovných cvičeniach. Prvýkrát som tam šla s veľkým nadšením, aj to bolo pekné, ale nevidela som žiadne duchovné ovocie.

Druhýkrát som šla s konkrétnymi vecami, čo chcem Bohu odovzdať, čo chcem vyriešiť... Tieto duchovné cvičenia boli pre mňa veľmi ťažké, až som chcela odísť. Zostala som. Boh mi dá vždy riešenie, nemusím čakať práve také, ale vždy to je nakoniec šťastie. Nebolo by dobré, keby Boh plnil naše sny.

Čo ťa vie potešiť?
Uvedomila som si, že možno zanedbateľné veci. Poteší ma, keď mi rodičia pošlú počas dňa esemesku, keď dostanem mail od blízkych. Keď dostanem hocijaký darček, pýtam sa, či to naozaj je pre mňa. Som vtedy šťastná. Rovnako som šťastná, že rodičia majú so mnou trpezlivosť...

Pracuješ?
Áno. V chránenej dielni vyrábame kľúčenky, dekoračné predmety napríklad na svadby, rôzne maličkosti pre radosť. Do dielne chodia rôzne hendikepovaní, ja som tam momentálne jediná na vozíčku.

Kolegovia sa často rozprávajú o športe, majú obľúbeného športovca a sledujú ho. Ja nešportujem, musím však mať pohyb, a tak sa snažím aspoň trochu cvičiť, posilňovať chrbticu...

O čom sa rada rozprávaš?
No určite duchovné témy. Mám rada svätých. Stalo sa mi neraz, že som mala nejaký problém a náhodou som narazila na svätca. Ukázalo sa, že modlitbou či pobožnosťou k nemu sa moje problémy pozvoľna riešili.

Jeden kňaz ma upozornil, že nemusím mať na svojej duchovnej ceste zo všetkého len dobrý pocit, ale napriek tomu má všetko zmysel, aj keď to nie je také, ako som si predstavovala.

V poslednom období ma oslovila sv. Rita a sv. Šarbel. Bola som na púti k sv. Šarbelovi – na nej akoby všetko zo mňa opadlo, cítila som posilu pre každodenný život.

Ako vnímaš rovesníkov?
Zväčša som v kresťanskom spoločenstve, ale často som aj v meste. Musím sa podeliť o jednu spomienku: raz šla oproti mne partia chlapcov, mladých mužov, nazvala by som ich uličníkmi.

No spýtali sa ma, či mi majú pomôcť. Bola som prekvapená, napokon pomohli a úplne prirodzene... Vtedy som si uvedomila, že som mala len predsudky a oni boli lepší, ako som si myslela.

Nezdá sa ti niekedy, že ostatní majú menšie problémy ako ty?
Ľudia ma často ľutujú. Chápem. No ja sa beriem úplne normálne, toto som prosto ja a neriešim to. Áno, mám niekedy slabé chvíľky, ale to je pokušenie od Zlého...

Keď sa pomodlím, tak sa to utíši, tak sa cítim bližšie k Bohu. Neraz mi pomôže aj Listáreň v Katolíckych novinách. Niekedy sú tam naozaj dobré otázky, na ktoré odpovede zaujímajú aj mňa. Rada by som si v týchto novinách ešte viac čítala o duchovnom živote.