Stretnúť Ježiša a už nikdy naňho nezabudnúť

Centrum ponúka pravidelné aj príležitostné formačné podujatia a aktivity prevažne mladým ľuďom z celého oravského regiónu, ale svoju pozornosť venuje aj rodinám.

„Samotná budova centra stála už niekoľko rokov pred jeho oficiálnym otvorením a slúžila ako pastoračné centrum pod správou farnosti Trstená,“ konštatuje na úvod kňaz v centre Branislav Kožuch.

„Naša diecéza už mala jedno mládežnícke diecézne centrum vo Važci a má ho dodnes,“ potvrdzuje ďalšími slovami zvýšený záujem vtedajšieho biskupa aj jeho nasledovníkov o pastoráciu oravskej mládeže.

DO ULÍC SVETA

Od vzniku centra prešlo už viac rokov, no jeho poslanie zostáva rovnaké. „Priviesť mladých ku Kristovi. Formovať z nich učeníkov, ktorí s ním kráčajú a v moci Ducha Svätého žijú a uprostred sveta ohlasujú to, čo sa od neho naučia,“ opisuje výstižne Branislav Kožuch.

Centrum však nestagnuje, ale mení formy služby a  programy, ktoré mladým ponúka.

„Hľadáme, ako sa im priblížiť v tom, čo žijú a riešia, aby sme duchovný život neoddeľovali od svetského, aby sa viera netýkala len modlitby a kostola, ale každodenných rozhodnutí a okolností. V Ježišovi predsa Boh vyšiel z jeruzalemského chrámu, z veľsvätyne, a vstúpil do ulíc sveta.“

BOHATÝ PROGRAM

Jednou z hlavných služieb je služba mladým vo farnostiach počas ich prípravy na prijatie sviatosti birmovania. „Prichádzajú k nám na duchovné obnovy, počas ktorých môžeme znova a znova zažívať, akú moc má Božia láska a ako aj dnes dokáže strhávať srdcia mladých,“ hovorí kňaz v oravskom centre.

„Na osobné stretnutie so živým Ježišom sa nedá zabudnúť a stojí to príliš veľa námahy Ježišovi odolať.“

Podľa svojich doterajších skúseností je presvedčený o tom, že živá viera naozaj dáva odpovede na otázky, ktoré si mladí ľudia kladú, a buduje pevný a zdravý charakter.  Každý pondelkový večer sa koná svätá omša a adorácia, na ktorú prichádzajú aj ľudia z okolia.

„V utorok večer sa stretávajú v centre rodiny a po svätej omši, ktorá je obetovaná za požehnanie manželstiev a rodín a  osobitne manželstiev a  rodín, ktoré sú v kríze, pokračujeme adoráciou, prednáškou o  rodinnom a manželskom živote alebo čítaním Božieho slova a rozjímaním nad ním formou lectio divina,“ predstavuje jedno z podujatí Branislav Kožuch.

Na prvý piatok v mesiaci, keď si v Cirkvi zvlášť uctievame Ježišovo Srdce, majú v centre adoráciu až do polnoci. Je to čas chvály Božieho milosrdenstva a odprosovania za odmietanie Božej lásky.

Okrem toho každý deň v hodine milosrdenstva adorujú Eucharistiu, obetujúc to za obrátenie mladej generácie k Bohu a za posvätenie kňazského a zasväteného života.

Jednou zo služieb centra sú aj duchovné obnovy pre základné a stredné školy, ako aj obnovy pre učiteľov. Počas roka pripravujú tiež iné príležitostné podujatia a akcie, napríklad semináre pre ľudí z kresťanských spoločenstiev.

JEDEN Z PILIEROV

Dobrovoľníci tvoria od začiatku fungovania centra jeden z jeho pilierov. Branislav Kožuch vysvetľuje, že ich hlavnou službou je pomáhať pri jeho prevádzke a pri prevažne duchovných programoch.

„Sú tiež zapojení do rôznych pozícií v rámci aktivít mimo centra, ktoré zastrešuje naše občianske združenie V.I.A.C. – Inštitút pre podporu a rozvoj mládeže. Veľmi nám záleží na tom, aby čas, keď sú v centre, bol aj pre nich samotných časom osobnej skúsenosti viery, upevňovania vzťahu s Ježišom a budovania charakteru učeníka, časom rastu, učenia sa.“

Tento rok majú v centre aj zahraničnú dobrovoľníčku v rámci programu Európskeho zboru solidarity, ktorý umožňuje mladým stráviť v službe rok v zahraničí. Branislav Kožuch však poznamenáva, že samotné dobrovoľníctvo je vnímané v širšom kontexte – ako súčasť komunitného života v centre.

Aj pečenie pizze patrí ku komunitnému životu. Snímka: archív Oravského centra mládeže v Ústí nad Priehradou

STRETNÚŤ JEŽIŠA

Život v Oravskom centre mládeže si vyskúšalo už veľa dobrovoľníkov. Medzi nimi aj Lenka, ktorá slúži rodinám v núdzi.

„Do centra som sa dostala skrze pozvanie slúžiť. Zo začiatku som chodievala cez víkendy do kuchyne, neskôr prišlo pozvanie žiť v  centre. Vedela som, že je to pozvanie od Boha – zanechať všetko a ísť. Tak som sa rozhodla zanechať prácu, rodinu, priateľov a ísť slúžiť do centra.“

Ako nám ďalej prezradila, najviac ju oslovuje všednosť, cez ktorú môže zažívať Božiu prítomnosť. „Mávame spoločné modlitby ráno, večer, každý deň adoráciu o pätnástej hodine a svätú omšu.“

A prečo by aj iným mladým odporučila prísť do centra slúžiť? „Stretnú Ježiša. A na to stretnutie nikdy nezabudnú. Je to dobrá príležitosť, ako cez darovanie vidieť, že Ježiš je živý a je medzi nami,“ vyhŕklo z jej radostného srdca.

Juraj prišiel do centra počas vysokoškolského štúdia. Stal sa súčasťou tímu, ktorý pripravuje a  realizuje program duchovných obnov. Mladým odkazuje, že čas, ktorý dajú Bohu, nie je nikdy stratený.

„Práve naopak, keď je na prvom mieste on, všetko ostatné nám dá, len treba mať odvahu skúsiť a presvedčiť sa.“ Dávid pochádza z Oravy a samého ho prekvapilo, že dlhý čas mu budova centra doslova „unikala“.

Venuje sa najmä evanjelizácii pre mládež počas duchovných obnov a rôznych aktivít. Na pobyte v centre ho najviac oslovuje plnosť života.

„Nie je tu čas robiť zbytočné veci alebo sa nudiť. Veľmi si užívam, že môžem každý deň žiť vzťahy v komunite a slúžiť druhým – či už ľuďom prichádzajúcim do centra, alebo bratom a sestrám v komunite. Služba evanjelizácie a zároveň každodenné budovanie vzťahu s Bohom je pre mňa vrcholom života v centre.“

VYSTÚPIŤ Z KOLOTOČA

Za spestrením každodenného koloritu Oravského centra mládeže stoja aj mladí ľudia, ktorí tam prichádzajú na niekoľko dní, aby spoznali samotnú komunitu, ale predovšetkým aby na chvíľu vystúpili z kolotoča každodenných povinností.

„Potrebujú sa postaviť na pevnú pôdu a znova získať jasný pohľad,“ tvrdí Branislav Kožuch a vzápätí poukazuje na dôležitý fakt, že život v centre nie je len o aktivitách alebo podujatiach, ale predovšetkým o každodennom skrytom „nazaretskom“ živote, (ne)obyčajnom živote v Božej prítomnosti pri práci, vo voľnom čase, vo vzťahoch, keď sa silne formuje charakter Božích synov a dcér.

VERNOSŤ BOHU

A ako by na záver Branislav Kožuch charakterizoval hlavné výzvy Oravského centra mládeže? Kam by sa mohlo posunúť?

„Najväčšou výzvou je výzva vernosti. Zostať verný v citlivom načúvaní Božiemu hlasu a v poslušnosti Duchu Svätému. Zostať verný prvotnej láske. Nestratiť sa v mori všetkých tých starostí, ktoré sú spojené s bežným zabezpečením centra a nedať udusiť Bohom zasiate semeno. Modlíme sa za to, aby sme nesplynuli so svetom, ale aby náš život v centre a naša služba boli vždy prejavom vrúcnej viery v Ježiša a boli postavené na láske k Bohu.“