Sú v Ježišovom klube 33

Poznáme svätcov, ktorí odišli do večnosti ako tridsaťtriroční - v rovnakom veku, v akom bol ukrižovaný Ježiš Kristus. Život týchto svätcov bol poznačený mnohými mystickými zážitkami a skutkami kajúcnosti, ktoré ich ešte viac spájali s Ježišom. Niektorých z nich vám teraz predstavíme v aktuálnych KN 33.

Počúvali ju aj pápeži - sv. Katarína Sienská (1347 – 1380)

Svätá Katarína Sienská sa narodila v roku 1347 v Toskánsku ako najmladšie dieťa mnohopočetnej rodiny farbiara. Už od útleho detstva mala rôzne videnia a pri modlitbe upadala do extázy.

Rodičia chceli, aby sa vydala, no Katarína ich snahy odmietala a dokonca si ostrihala vlasy, len aby nemusela ísť pred oltár. Matka ju prísne trestala, no nakoniec pochopila, že Katarínu len tak nezmení a ako pätnásťročnej jej dovolila vstúpiť do Tretieho rádu sv. Dominika.

Katarína sa postila a umŕtvovala, neprijímala ako potravu nič iné, len Oltárnu sviatosť, a v noci spávala pokľačiačky. Venovala sa modlitbe a starostlivosti o druhých, no neskôr pochopila, že jej poslaním je apoštolát.

Písala listy mnohým cirkevným a svetským predstaviteľom, v ktorých sa vyjadrovala k lakomstvu a nedbanlivosti duchovných, a tak sa snažila o reformu Cirkvi. Dokonca sa vybrala do Avignonu za pápežom Gregorom XI. a pričinila sa o jeho návrat do Ríma. Pomohla tiež pápežovi Urbanovi VI. vyriešiť situáciu so schizmou v Cirkvi.

Napriek tomu, že nemala nijaké formálne vzdelanie a svoje listy diktovala, stala sa učiteľkou Cirkvi. Zomrela v roku 1380.

Sekretárka Božieho milosrdenstva - sv. Faustína Kowalská (1905 – 1938)

Poľská svätica a mystička Faustína Kowalská sa narodila blízko mesta Lodž. Už ako mladé dievča túžila stať sa rehoľníčkou, no rodičia jej prosbu niekoľkokrát zamietli. Po viacerých videniach Ježiša ušla od rodiny do Varšavy, kde vstúpila do Kongregácie dcér Matky Božieho milosrdenstva, ktorá sa venovala starostlivosti a výchove mladých žien.

Po noviciáte bola preložená do kláštora v Krakove–Łagiewnikoch. V roku 1931 mala vo svojej cele videnie Pána Ježiša, ktorý jej prikázal namaľovať jeho obraz – dnes celosvetovo známy ako obraz Božieho milosrdenstva. Je na ňom zmŕtvychvstalý Kristus v bielom rúchu, z jeho srdca vychádzajú dva lúče – biely a červený.

Ježiš sestre Faustíne povedal: „Namaľuj obraz podľa toho, ako ma teraz vidíš, dolu s nápisom: ,Ježišu, dôverujem ti.´ Túžim, aby tento obraz bol uctievaný najprv vo vašej kaplnke a potom aj na celom svete. Sľubujem, že duša, ktorá bude tento obraz uctievať, nezahynie.“

Sestra Faustína si počas svojho života písala Denníček – unikátne svedectvo jej spirituality a duchovnej hĺbky; zaslúžila sa aj o rozšírenie modlitby korunky Božieho milosrdenstva. Volali ju „sekretárka Božieho milosrdenstva“. V roku 1938 zomrela ako 33-ročná na tuberkulózu.

Kúpil si nebo - sv. Michael de Sanctis (1591 – 1625)

Svätý Michael de Sanctis sa narodil v Katalánsku do bohatej meštianskej rodiny, no osirel a musel sa učiť za kupca. On však inklinoval k duchovnému životu a chcel sa stať mníchom.

Povedal si: „Keď mám byť kupcom, budem teda kupcom. Predám všetko, čo mám, a kúpim si nebo.“ Ako dvanásťročný utiekol z domu svojho poručníka a vstúpil do kláštora trinitárov v Barcelone, no napokon sa rozhodol prestúpiť do prísneho rádu bosých terciárov.

Neskôr pocítil povolanie do kňazstva – chcel totiž privádzať druhých k Božej láske. Bol na seba veľmi prísny a často konal skutky pokánia a kajúcnosti. Michael sa stal správcom viacerých španielskych farností napríklad aj v Madride či Seville, dokonca si ho kráľ Filip III. vybral za svojho duchovného poradcu.

Od ustavičného umŕtvovania tela a skutkov kajúcnosti vážne ochorel. Zomrel vo veku 33 rokov.

Lekár evanjelia - sv. Richard Pampuri (1897 – 1930)

Sv. Richard Pampuri je taliansky svätec, odmalička usilovný a poctivý. Chcel sa stať kňazom a misionárom, no jeho strýko ho prehovoril, aby šiel študovať medicínu.

Počas štúdií Richard, na rozdiel od svojich spolužiakov, často chodil na sväté omše a bol členom rôznych katolíckych spolkov. V tej dobe bol v Taliansku v móde antiklerikalizmus, preto môžeme povedať, že Richard išiel naozaj proti prúdu.

Jeho štúdium medicíny prerušila prvá svetová vojna. Richard pracoval na fronte ako ošetrovateľ v sanitárnom oddiele. Po bitke pri Caporette zachránil množstvo zdravotníckeho materiálu, ktorý prevážal na voze v daždi a pod paľbou.

Jeho spolubojovníci o ňom hovorili: „Aj na fronte mal Pampuri vždy pri sebe knižku evanjelií. Keď mal chvíľku voľného času, čítal si z nej a rozjímal.“

Na fronte dostal zápal pohrudnice, z ktorého sa nikdy celkom nevyliečil. Po vojne začal študovať chirurgiu a gynekológiu a vstúpil do ošetrovateľskej rehole Milosrdných bratov. Všetci naňho spomínali ako na obetavého a láskavého človeka a lekára, ktorý pomáhal biednym a trpiacim.

Dva roky po vstupe do rehole sa mu však prudko zhoršil zdravotný stav. Zomrel ako 33-ročný na zápal pľúc.

Odmietla kráľovskú ponuku - sv. Gertrúda z Nivelles (626 – 659)

Svätá Gertrúda pochádzala zo zámožnej belgickej rodiny, jej otec pracoval na dvore kráľa Dagoberta. Mladá Gertrúda dostala na jednej z kráľovských hostín žiadosť o ruku, no odmietla ju so slovami: „Mojím snúbencom je Kristus a chcem patriť len jemu.“

Jej matka založila kláštor, do ktorého Gertrúda vstúpila a stala sa jeho abatišou. Často však zabúdala na svoje povinnosti predstavenej kláštora a radšej sa venovala len rozjímaniu, pričom sa stávala zádumčivou.

No uvedomila si, že Boha možno spoznať len cez dokonalú lásku, preto začala konať skutky milosrdenstva, pomáhať biednym, ale pritom stále pokračovala v asketickom spôsobe života, veľa sa postila a modlila. Hovorí sa, že jeden rok modlitbou zachránila úrodu v krajine pred myšami a potkanmi – tie sa neskôr stali jej atribútom.

Zomrela vo veku 33 rokov na totálne vyčerpanie. Pochovali ju v kolínskej katedrále.

S ranami Krista - Maria Domenica Lazzeri (1815 – 1848)

Maria Domenica Lazzeri sa narodila v dedine Capriano v Taliansku. Keď mala sedemnásť rokov, ochorela na grippe - formu chrípky, ktorá bola v tej oblasti dosť rozšírená. Maria Domenica sa z nej nikdy nezotavila, zostala pripútaná na lôžko.

Svoj zdravotný stav však nevnímala ako záťaž, skôr ako príležitosť prehĺbiť svoj duchovný život. Rada čítala, obzvlášť diela sv. Alfonza de´Liguori.

V devätnástich rokoch dostala Maria Domenica stigmy – rany Krista. Na rukách, nohách a čele mala bolestivé, mokvajúce rany, ktoré sa obnovovali každý piatok. Nemohla prijímať žiadnu potravu, žila len z Oltárnej sviatosti.

V roku 1835 sa stala zvláštna udalosť – totálne imobilná Maria Domenica zmizla. Po ôsmich dňoch sa objavila naspäť vo svojej posteli, v rovnakej polohe ako naposledy. Mala aj schopnosť bilokácie.

Zomrela v roku 1848. Proces jej beatifikácie sa začal cez druhú svetovú vojnu, no pre zničenú dokumentáciu ho pozastavili. Obnovili ho v roku 1995 a Mariu Domenicu vyhlásili za Božiu služobníčku. V súčasnosti proces beatifikácie pokračuje a skúmajú sa jej hrdinské čnosti.