Svadobné šaty neboli vždy biele

Možno vás prekvapí, že šaty neviest neboli vždy biele. Pravdupovediac, biela farba sa nosila málokedy.

Čierne, modré, žlté

Chudobnejšie nevesty si na svadobný obrad obliekli jednoducho to najlepšie, čo našli vo svojej skrini, na farbe nezáležalo. Zámožnejšie nevesty si šaty na svadbu kúpili, no tiež prevažovala odlišná farebnosť – nevesty preferovali žltú či modrú. Pestré šaty totiž symbolizovali šťastie.

Nevesty často nosili zamat alebo kožušiny, a to v závislosti od ich spoločenského postavenia.

Zaujímavosťou je, že na rozdiel od dnešných svadobných šiat, ktoré sú určené výlučne na jednu príležitosť, čiže nosia sa len vo svadobný deň a potom nikdy viac, nevesty v minulosti takto neuvažovali. Svoje svadobné šaty nosili v nedeľu do kostola či na sviatočné príležitosti, a keď sa látka zničila alebo šaty už vyšli z módy, ženy ich jednoducho vyhodili.

Aj samotná britská kráľovná Viktória si dala zo svojho čipkovaného svadobného závoja ušiť šaty, ktoré neskôr nosila na významné štátne príležitosti.

Biela farba šiat v minulosti nesymbolizovala čistotu a panenstvo, ale dokazovala lepší ekonomický status nevesty a jej rodiny. Biele šaty si totiž vyžadovali náročnejšiu starostlivosť a nebolo možné behať v nich okolo gazdovstva či zvierat.

Z tohto dôvodu chudobnejšie ženy uprednostňovali šaty inej farby. V osemnástom storočí si dokonca nevesty dávali šiť čierne či fialové šaty, čo malo značiť smútok za dievčenským slobodným životom.

Ovplyvnila budúcnosť

Od polovice devätnásteho storočia, konkrétne od roku 1840, sa však vo svadobnej móde biela farba stala dominantnou. V tomto roku si totiž spomínaná kráľovná Viktória a princ Albert povedali svoje áno.

Spoločenské konvencie diktovali, že jej šaty majú byť strieborné alebo červené, no Viktória si postavila hlavu a odela sa do bielych šiat s odhalenými plecami a vzácnou honitonskou čipkou (v tom období považovanou za nevhodnú), čím nevedomky spôsobila revolúciu vo svadobnej móde. Odvtedy biela farba svadobných šiat zažívala boom, ktorý trvá dodnes. Aj preto v súčasnosti uvidíme nevestu v inofarebných šatách len málokedy.

Móda 20. storočia

Na začiatku dvadsiateho storočia sa svadobné šaty stali niečím exkluzívnym a výnimočným, čo chcela vlastniť každá žena. Ženy sa predbiehali v tom, ktorá bude mať najmodernejšiu a najštýlovejšiu róbu. Mali šťastie - v tom období sa začali vo veľkom vyrábať syntetické látky, ktoré boli cenovo dostupné a zároveň pôsobili luxusne.

Približne do rovnakého časového rámca môžeme zaradiť vznik svadobného priemyslu, jedného z najprosperujúcejších biznisov súčasnosti. Napríklad v dvadsiatych rokoch 20. storočia, takzvaných „Roaring Twenties“, si nevesty volili odvážnejšie kratšie šaty z priehľadnejších materiálov, ktoré kombinovali s čelenkou v štýle Veľkého Gatsbyho.

V šesťdesiatych rokoch preferovali šaty v midi dĺžke a o desaťročie neskôr sa inšpirovali najmä komunitou hippies. S blížiacim sa novým tisícročím však začali byť moderné napríklad korzetové modely bez rukávov.

Šaty za kupóny

Ale vráťme sa k britskej kráľovskej rodine. Keď si súčasná kráľovná Alžbeta II. brala v roku 1947 za manžela princa Philipa, vojvodu z Edinburghu, Británia sa zmietala v ekonomickej kríze a povojnovom chaose. Briti boli odkázaní na prídelové kupóny, vďaka ktorým si mohli zadovážiť jedlo či iné nutnosti pre život.

Nevyhla sa im ani kráľovská rodina. Mladá (vtedajšia) princezná Alžbeta nechcela zaťažovať už tak dosť oklieštený rozpočet krajiny, preto si celý jeden rok usilovne odkladala kupóny, aby si vysnívané šaty mohla dovoliť. A ručne vyšívaná saténová róba naozaj stála za to.

Vyzerá ako tienidlo

V polovici dvadsiateho storočia prišli do módy takzvané „tortové“ sukne v duchu hesla „čím širšie, tým lepšie“. Úzky driek a široká sukňa uchvátili mnohé dievčatá. Či sa rovnako páčili ich nastávajúcim, je otázne.

John Fitzgerald Kennedy sa v roku 1953 na adresu svadobných šiat svojej manželky Jackie vyjadril nasledovne: „Neznášam tie šaty. Vyzerá v nich ako tienidlo lampy.“ No ani názor jedného z najslávnejších amerických prezidentov nemení nič na fakte, že šaty Jacqueline Kennedyovej sú ikonické a mnohé nevesty by neváhali obliecť si ich aj dnes.

Nebránilo to ani Johnovi Kennedymu, aby si s Jackie povedali áno v Kostole Panny Márie na Rhode Islande. Sobášil ich bostonský arcibiskup Richard Cushing a pred obradom sa čítalo špeciálne požehnanie pre novomanželov od pápeža Pia XII. Čo sa týka šiat Jackie Kennedyovej, turisti si ich môžu pozrieť v Knižnici a múzeu Johna Fitzgeralda Kennedyho v Bostone.

Nemôžeme nespomenúť ani ďalšie slávne svadobné šaty patriace herečke Grace Kellyovej, ktorá si v roku 1956 vzala za manžela monacké knieža Rainiera III. Zahŕňali saténovú sukňu, štíhly pás zvýraznený stuhou, čipkovaný zvršok a závoj špeciálne vyrobený tak, aby herečke nezakrýval tvár.

Jej šatami sa návrhári svadobnej módy inšpirujú dodnes. Zaujímavosťou je, že Grace Kellyová držala v rukách okrem svadobnej kytice konvaliniek aj modlitebnú knižku potiahnutú čipkou – ako pripomienku starej svadobnej tradície, keď si nevesty brali do kostola na sobáš namiesto kvetov práve modlitebník či ruženec.

Pozor na vlečku

Najväčší ošiaľ však priniesli osemdesiate roky a svadba britského princa Charlesa s Dianou Spencerovou. Ich svadobný obrad sledovalo prostredníctvom digitálnych technológií 750 miliónov divákov na celom svete, ktorí by sa určite zhodli na tom, že honosnejšiu svadobnú róbu ešte nevideli.

Mala všetko, čo patrí k rozprávkovým šatám – širokú taftovú krinolínovú sukňu vyšívanú tisíckami perál a flitrov, nadýchané rukávy s našitou čipkou, osem metrov dlhú vlečku, korunku a tylový závoj, na výrobu ktorého použili 140 metrov látky. Na druhej strane treba dodať, že pohyb v takých šatách bol určite veľmi náročný, pretože Diana sa po obrade vo Westminsterskom opátstve takmer nevmestila do kráľovského kočiara.

Svadba desaťročia

V Británii sa ešte chvíľku zdržíme. Jednoznačne najočakávanejšou udalosťou roka 2011 bola svadba syna následníka trónu, princa Williama s Kate Middletonovou. Viacerí z nás ju isto sledovali prostredníctvom televízie či internetu, detaily tejto ostro sledovanej udalosti si teda nemusíme pripomínať.

Tisícky ľudí boli vo vytržení, keď pred Westminsterským opátstvom z kočiara vystúpila nevesta v jednoduchých jemných šatách s ručne našívanou čipkou, ktorá zobrazovala národné kvety Británie – ružu za Anglicko, bodliak za Škótsko, narcis za Wales a trojlístok za Severné Írsko. Kate mala na hlave korunku požičanú od kráľovnej Alžbety II. a dlhý závoj.

Šaty navrhli v dielni svetoznámeho návrhára Alexandra McQueena. Slávny zosnulý návrhár Karl Lagerfeld o nich povedal: „Nemám voči šatám žiadne výhrady. Pripomínajú mi svadby Grace Kellyovej či kráľovnej Alžbety II.“

Minimalizmus nadovšetko

Keď princ Harry oznámil zásnuby s americkou herečkou Meghan Markleovou, svojím rozhodnutím zarmútil mnohé dievčatá. To však rusovlasému mladšiemu synovi následníka trónu nezabránilo v tom, aby si so svojou milovanou v roku 2018 povedali áno vo Windsore pri Londýne.

Jeho manželka Meghan výberom šiat šokovala. Nielenže si vybrala ako návrhára módny dom Givenchy, čo bolo bezprecedentné, ale aj samotné šaty sa netradične niesli v duchu totálnej jednoduchosti a minimalizmu – hladké saténové šaty pekne kopírovali postavu vojvodkyne zo Sussexu.

Jediným extravagantnejším doplnkom bol dlhý biely vyšívaný závoj.