Úcta k pastierom nevylučuje dialóg

Synodálny proces, rozčlenený do troch fáz a pozostávajúci z konzultácií, modlitieb a rozlišovania, vyvrcholí zhromaždením v októbri v Ríme. Spýtali sme sa niekoľkých mladých ľudí, ako po dvoch rokoch vnímajú synodalitu v Cirkvi.
Barbora Kullačová 04.10.2023
Úcta k pastierom nevylučuje dialóg

Snímka: archív Kataríny Kormančíkovej

KATARÍNA KORMANČÍKOVÁ, študentka medicíny

V spoločenstve je nutné, aby sme sa snažili porozumieť tomu druhému, počúvali sa a modlili za zjednotenie, za spoločný cieľ. Myslím, že táto synoda to vystihuje, dáva nám príležitosť ako prvé modliť sa a predniesť svoj názor, svoje pocity...

Aby vzťah medzi dvoma osobami fungoval, je dôležitá komunikácia. Vo vzťahu ja a Cirkev je práve táto synoda pre mňa osobným pozvaním na túto komunikáciu, lebo Cirkev chce počuť mňa, každého jedinca a člena.

Azda budeme aj my schopní načúvať Cirkvi. Keď sa synoda začínala prvou diecéznou fázou, do ktorej sme boli všetci pozvaní, spomínam si, že som o  nej počúvala z rôznych zdrojov.

Paradoxne, keď sa všetko formovalo a viac rozbehlo, nejako som o tom stratila povedomie. Cítim potrebu, aby synoda bola viac predkladaná, aby sme ňou a informáciami o nej boli „napádaní“ čo najviac a mohli tak o ňu prejaviť záujem.

Snímka: archív Tadeáša Šimuneka

TADEÁŠ ŠIMUNEK, študent environmentálnej fyziky

Vážim si, že sa Svätý Otec snaží zapájať laikov viac do diania Cirkvi. Ako veriaci cítime potrebu vyjadriť sa k záležitostiam farnosti, diecézy alebo aj univerzálnej Cirkvi. Zúčastnil som sa na synodálnych stretnutiach v našej farnosti a odchádzal som veľmi povzbudený.

Ľudia povedali svoj názor nahlas. Tým môžu veľmi pomôcť pochopiť iným veriacim a kňazom, čo od Cirkvi očakávajú, kde vidia priestor na zlepšenie, a tiež sa môžu vo farnosti viac angažovať. Myslím si, že sa ale o synode nehovorí dostatočne.

Párkrát som počul z kazateľnice od niektorých kňazov, že sa odvolávali na slová Svätého Otca, či už z encyklík, ale spomenuli synodu. Momentálne to vidím tak, že postupne sa o synode hovorí menej, ale Cirkev je zároveň viac otvorená názorom laikov a spolupráca medzi klérom a laikmi je konštruktívnejšia.

Samozrejme, treba byť v tejto veci opatrný, pretože máme mať úctu a poslušnosť voči svojim pastierom, čo však nevylučuje rozumný dialóg a diskusiu.

Snímka: archív Andrey Rybárovej

ANDREA RYBÁROVÁ, pracovníčka v softvérovej firme

Počas otváracieho ceremoniálu tohtoročných Svetových dní mládeže v Lisabone ma oslovili slová Svätého Otca: „V Cirkvi je miesto pre každého! Nikto nie je zbytočný, pre každého je miesto. Takí, akí sme, všetci.“

V Parku Eduarda VII., kde ceremoniál prebiehal, v duchu slov, že do Cirkvi patríme všetci, nás Svätý Otec vyzýval opakovať všetci, všetci, všetci, každý vo svojom jazyku.

Bol veľmi silný zážitok opakovať toto slovo a byť zjednotený s ďalšími 500 000 mladými ľuďmi. Práve týmto chcel Svätý Otec zdôrazniť aj podstatu synodality. Kráčať spolu. Vytvárať spoločenstvo, kde každý nesie spoluúčasť a zároveň vychádza na misiu tam, kam ho Pán Boh posiela.

Snímka: Barbora Kullačová

MATEJ POSPÍŠIL, nemocničný konzultant

Synodu vnímam ako pozitívnu vec, ktorá má potenciál vykalibrovať fungovanie vnútri Cirkvi. V rámci Cirkvi je určite veľa individualít, ktoré majú víziu, kam by sa dnešná Cirkev mala uberať. Kde vidím problém, je ich počúvanie.

Často sú to aj citlivé témy, na ktoré majú ľudia rôzne názory, rozumiem však, že Cirkev ako celok by navonok mala vystupovať jednotne a minimálne v zásadných témach neštiepiť energiu a ísť jedným spoločným smerom.

Je teda dobré, že táto téma sa zo strany pápeža otvorila. Zároveň som rád, že prostredníctvom synody podnety prichádzajú priamo od bežných veriacich, ktorí žijú v kontakte s inými kultúrami a názormi.

Snímka: archív Aleny Čiernej

ALENA ČIERNA, študentka predškolskej a elementárnej pedagogiky

Myslím si, že myšlienka synody je dôležitá. No vnímam to tak, že je to niečo, čo skôr riešia vyšší predstavitelia Cirkvi, že to nie sú veci, ktoré by sa dotýkali bežných laikov.

Čo sa týka osobného angažovania veriacich v tomto procese, je to pre mňa niečo vzdialené, niečo, čo sa ma netýka, a tým sa podľa mňa do veľkej miery stráca jej zmysel.

Spomínam si, že niekedy na začiatku sa čítal pastiersky list a to bolo zrejme aj naposledy, keď som registrovala niečo týkajúce sa synody, okrem loga. Ak je to vec, ktorá sa chce týkať nás všetkých, zrejme by sa mali hľadať spôsoby, ako to celé odkomunikovať konkrétnym cieľovým skupinám cez konkrétnych ľudí.