Vidiaci aj nevidiaci spolu za loptičkou

„Showdown je primárne určený pre nevidiacich a slabozrakých športovcov. V slovenčine sa nazýva aplikovaný stolný tenis a je prispôsobený tak, aby ho mohli hrať úplne nevidiaci, ale aj hráči so zvyškami zraku,“ informuje na úvod Miroslav Haraus (36), zakladateľ športového klubu ŠK MH Slovakia v Prešove.

Zároveň vysvetľuje podmienky a pravidlá tohto športu. „Môžu ho hrať dvaja hráči alebo dve trojčlenné družstvá. Každý hráč má na očiach nepriehľadné okuliare. Showdown sa hrá na obdĺžnikovom stole s oblými rohmi. Na oboch zadných stranách sú jamkové brány a uprostred je stredová doska. Pri hre sa používajú drevené pálky a loptička, v ktorej sú nerezové oceľové guľôčky, aby ju bolo počuť.“ Práve ozvučená loptička je centrom celej hry.

„Cieľom hráčov je dostať ju do brány súpera výlučne prostredníctvom hracej rakety popod stredovú priehľadnú dosku. Tým, že sa loptička hýbe, vydáva zvuk, hráči ju tak identifikujú a snažia sa zabrániť, aby sa dostala do bránky. Bránenie je limitované, určuje ho hmatateľná čiara, za ktorou už hráč nesmie prísť s loptičkou do kontaktu. V opačnom prípade dostáva bod súper.“

VO SVETE AJ U NÁS

So showdownom sa začalo najprv v Kanade. „V roku 1977 úplne nevidiaci Joe Lewis dostal nápad vytvoriť hru alebo šport, ktorý by mohli nevidiaci hrávať bez asistencie vidiacich.“

Na uskutočnení myšlienky začal s Lewisom spolupracovať úplne nevidiaci Patrick York. „Spolu vymysleli základné pravidlá a zároveň vytvorili prvé herné vybavenie. York je tvorca prvého hracieho stola.“

Showdown sa začal oficiálne hrávať od roku 1980. „Prvýkrát bol predstavený na medzinárodnom podujatí a kontinuálne sa objavoval ako propagačný šport na paralympiádach. U nás sa hrá od roku 1993.“

Na Slovensku máme ligovú súťaž, ktorá sa hrá systémom jar – jeseň a aktuálne ju tvorí sedem tímov. Zastúpenie majú mestá ako Bratislava, Košice, Prešov, Žilina, Nitra, Levoča a Rosina.

„Na Slovensku máme troch hráčov v najlepšej svetovej dvadsiatke v kategórii mužov a jednu hráčku v kategórii žien. Hráčska kvalita stúpa, preto sme veľmi radi, že napriek skromným podmienkam držíme krok so svetovou špičkou.“

Aplikovaný stolný tenis sa stáva športom, ktorý pomáha lepšie pochopiť svet nevidiacich a slabozrakých. Snímka: archív Miroslava Harausa

EMPATIA A POVZBUDENIE

Zaujímalo nás, ako vnímajú showdown vidiaci športovci, keďže ho hrávajú aj oni. Miroslav tvrdí, že je to veľmi subjektívne.

„Niektorí vidiaci sa však zamyslia, aké to má nevidiaci človek ťažké. Naším cieľom je ukázať im, že aj nevidiaci sú ľudia ako všetci ostatní, a tých nevidiacich povzbudiť, že sa netreba opúšťať, ale hľadať aktivity, ktoré napĺňajú. Showdown je jedna z nich.“

Sám Miroslav sa s týmto športom zoznámil na základnej škole pre nevidiacich a slabozrakých v Levoči.

Po niekoľkých rokoch, keď založil spomínaný športový klub, kontaktoval ho kamarát s prosbou, či by pomohol s rozbehom showdownu a zastrešil ho v meste. Tak sa aj stalo.

Preto teraz môže spokojne konštatovať, že si „každý v ňom môže nájsť to svoje a následne môže napredovať v rozvoji v rámci tréningov“.

Za najdôležitejšie pri vykonávaní showdownu považuje dobrý sluch, predstavivosť v rámci hry a ruky, ktoré dokážu rýchlo reagovať.

Na záver húževnatý športovec odporúča záujemcom o aplikovaný stolný tenis, aby navštívili internetovú stránku Slovenskej asociácie zrakovo postihnutých športovcov.

„Stačí sa kontaktovať a tam vám sprostredkujú informácie, kde a ako si môžete vyskúšať showdown, ale aj iné športy pre zrakovo hendikepovaných.“