Známky by mali zaujať správne miesto

O prospechu detí je vhodné rozprávať sa priebežne, nie iba na konci školského roka. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com
Mnohé deti sa snažia zlepšiť svoj prospech pre nátlak od svojich rodičov. Psychologička Janka Bieščad však upozorňuje, že aj v prípade školského hodnotenia je dôležité nastaviť si dobré hranice. „Myslím si, že známky by v prvom rade mali dostať správne miesto vo vzťahu rodiča s dieťaťom,“ prízvukuje.
Znamená to, že vysvedčenie nemá byť niečím, čo pozdvihuje osobnosť našich detí, respektíve na základe čoho ich hodnotíme. Skôr by sa malo stať predmetom pravidelných rozhovorov, ale „nie ako dominantná téma, ale ako súčasť celkového obrazu o procese vzdelávania a prežívaní dieťaťa“.
POTREBNÁ SEBAREFLEXIA
Janka Bieščad odporúča pri bilancovaní školského roka celistvejšiu reflexiu. „Dieťaťu môžeme položiť otázky: Čo bolo pre teba náročné? Čo sa ti podarilo? Z čoho si mal radosť? Za čo si vďačný?“ Takto vedený rozhovor môže rozvíjať zdravé sebavedomie dieťaťa aj jeho vnútornú motiváciu.
O prospechu detí je vhodné rozprávať sa priebežne počas celého roka. Zvlášť v dnešnej dobe, keď rodičia vedia sledovať školské výsledky v online aplikáciách. „Ak rodič sleduje prospech dieťaťa priebežne, má prehľad o tom, nakoľko známky zodpovedajú vynaloženému úsiliu a schopnostiam dieťaťa. Ak má rodič pocit, že dieťa by mohlo mať lepšie výsledky, je na mieste úprimná reflexia a sebareflexia.“
Rodičia by si podľa psychologičky mohli sami pre seba položiť niekoľko otázok, ktoré môžu odhaliť ich vnútornú motiváciu: „Prečo je pre mňa dôležitý lepší prospech? Je to moja potreba alebo mi záleží na dobre dieťaťa? K čomu som bol vedený v detstve ja sám? Nevnímam aj svoju vlastnú hodnotu cez výkon?”
PODPORA SNAHY A RADOSTI
Bieščad upozorňuje, že v prípade, ak predpoklady dieťaťa reálne zodpovedajú trojke z daného predmetu, tlak na jednotky môže spôsobiť psychosomatické a neurotické ťažkosti, prípadne rezignáciu.
Ak však nastane situácia, že náš potomok má horšiu známku a jeho predpoklady tomu nezodpovedajú, je dôležité sa s ním o tom otvorene porozprávať. V určitých prípadoch môže žiakovi pomôcť aj zmena štýlu učenia.
„Niektoré deti môžu byť auditívny typ a opakované čítanie učiva im nemusí vôbec pomáhať,“ upozorňuje odborníčka. V prípade ťažkostí radí konzultovať typ učenia v pedagogicko-psychologickej poradni. „Cieľom rodičov by mala byť podpora snahy a radosti z učenia, a nie dosiahnutie konkrétnej známky.“
Známky by sa však podľa psychologičky nikdy nemali stať primárnym motivačným zdrojom. „Ak sa dieťa učí pre známky, okrem obrovského tlaku na študijný výkon môže dôjsť k využívaniu akýchkoľvek prostriedkov na získanie dobrého hodnotenia, a to aj nečestných.“
HĽADAŤ PRÍČINY, NIE VINNÍKA
Ak sa stane, že dieťa dostane horšiu známku, než očakávame, v prvom rade by sme mali oddeliť výkon od osoby dieťaťa. „Nemali by sme hľadať vinníka, ale skôr komplexnejšie príčiny. Dieťa s neuspokojivým vysvedčením v ruke potrebuje v prvom rade ubezpečenie o našej láske a vzťahu, ktorý sa na základe známok nemení.“


