Anjeli bez toho, aby o tom vedeli

„Anjelmi zvykneme nazývať tých, ktorí sa dajú do práce, aby pomohli cudzím ľuďom v ťažkostiach, a často sami zostávajú v anonymite, ako to robia rodiny ukrajinských kňazov, ale aj rehoľníci a rehoľníčky, slobodní kňazi, biskupi a mnoho laikov. Je správne ich tak nazývať, pretože nimi sú.“

Byť nablízku chudobným a zraniteľným zbližuje podľa Michaela Czerného tých, ktorí ich prijímajú. „Keď sa k nim správame ako bratia, nevyhnutne zistíme, že sme všetci bratia a sestry. V bežnom živote na to však často zabúdame.“

To je dobrá správa, ktorú ukrajinskí utečenci oznamujú tým, ktorí ich prijímajú. „Nie slovami, ba ani činmi, ale svojou jednoduchou existenciou a potrebou pomoci, ktorá všetkých privádza späť k tomu podstatnému.“ Preto ich tiež kardinál nazval „anjelmi bez toho, aby o tom vedeli“.

Nedeje sa to totiž len na západnej Ukrajine, ale aj v krajinách, kam utečenci prichádzajú.

„Pre tieto národy ich príchod predstavuje stimul na to, aby sa otvorili, aby vyšli z uzavretosti, ktorá je trvalým dedičstvom sovietskej éry. Je to hlboká, náhla zmena: tieto spoločnosti sú dejinami prinútené naučiť sa niečo, čo nepoznali a nepraktizovali, ale čoho hodnotu intuitívne vnímajú.“

Uviedol, že je potrebné rešpektovať prvé kroky týchto krajín a „neodsudzovať ich za postoje, ktoré zaujali v minulosti, aby sa tieto skúsenosti mohli upevniť a formovať inú budúcnosť“. Objavuje sa teda požiadavka: „Pomôžte nám byť nápomocní.“