Cenu Fra Angelica udelili jedenástim laureátom

Jedenásť laureátov si 14. februára prevzalo Cenu Fra Angelica. Odovzdal im ju biskup František Rábek, predseda Rady KBS pre vedu vzdelanie a kultúru.
Zuzana Artimová 15.02.2023
Cenu Fra Angelica udelili jedenástim laureátom

Martin Kellenberger (vľavo) pri preberaní Ceny Fra Angelica. Snímka: -TK KBS-/Peter Zimen

Slávnostnému udeľovaniu ocenení predchádzala svätá omša v jezuitskom Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave.

V homílii sa prítomným prihovoril biskup František Rábek, ktorý priblížil prepojenie medzi aktuálnym sviatkom sv. Cyrila a Metoda, patrónov Európy, a sviatkom bl. Fra Angelica, na ktorého si podľa liturgického kalendára spomíname 18. februára a ktorého meno nesie aj cena, ktorú Rada KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru udeľuje výnimočným osobnostiam za ich prínos do kresťanskej kultúry.

 

Biskup Rábek v homílii povedal:

„Na prvý pohľad tieto osobnosti akoby nesúviseli. Žili v iných dobách.

Sv. Cyril a Metod v 9. storočí, bl. Fra Angelico o vyše 500 rokov neskôr.

A žili aj v odlišnom prostredí: Konštantín a Metod najprv v Byzancii, potom na Veľkej Morave; Fra Angelico v Taliansku.

Ale obe tieto prostredia boli na vysokej kultúrnej úrovni danej doby a formovali tieto osobnosti.

Byzancia v 9. storočí bola vrcholom svetovej kultúry.

Túto kultúrnosť a vzdelanie si títo muži dokonale osvojili.

Fra Angelico vyrastal vo Florencii a jej okolí, ktorá tiež v tej dobe bola vrcholom kultúrnosti a umenia - a aj on si tieto veci osvojil veľmi dokonalo.

A ešte niečo mali tieto osobnosti spoločné napriek časovej a miestnej rozdielnosti: tak Konštantín a Metod, ako potom aj Fra Angelico svoje vynikajúce vlastnosti, schopnosti, vzdelanie dali do služby svojho evanjelizačného poslania. Konštantín a Metod smerom na svoju misiu na Veľkej Morave.

Aby túto misiu mohli plniť, Konštantín vytvoril písmo, preložili Sväté písmo do reči našich predkov, takisto preložili liturgické knihy do staroslovienčiny a mnohé iné počiny urobili, aby mohli čo najhodnotnejšie, najzmysluplnejšie plniť svoje poslanie voči našim predkom, aby im urobili kresťanskú vieru zrozumiteľnou a aby ich zapojili do kresťanského života a najmä do liturgie, aby ju mohli prežívať a sláviť uvedomelo.

A podobne to robil aj bl. Fra Angelico, ktorý bol vynikajúcim maliarom svojej doby.

Svoj maliarsky talent prejavoval a dával do služby tak, že znázorňoval mnohé témy z evanjelia, zo Svätého písma, z viery Cirkvi a týmto svojím umením pozdvihoval ľudí duchovne na úplne novú, vyššiu úroveň.

Takže toto majú títo muži, ktorí sa dnes liturgicky stretli, spoločné.

Do toho vstupujete vy, ľudia z oblasti kultúry, umenia, tvorivosti.

A tak by ste si mohli položiť otázku, čím vás sv. Cyril a Metod a bl. Fra Angelico inšpirujú pre váš život, pre vašu tvorbu, pre vaše poslanie.

Tiež žijeme v dobe, ktorá má na jednej strane veľké kvality, ale má aj hlboké, temné stránky.

Žijeme v dobe, keď si ako kresťania veľmi adresne musíme uvedomovať slová, ktoré zazneli v dnešnom evanjeliu, kde Ježiš posiela svojich apoštolov, aby šli do celého sveta a hlásali evanjelium všetkému stvoreniu.

Tento misijný príkaz nebol adresovaný iba vtedy apoštolom, ale týka sa aj dnes ich nástupcov: biskupov, kňazov, ale - ako nám to Cirkev opakovane zdôrazňuje - je adresovaný pre každého pokrsteného a pobirmovaného kresťana.

Všetci máme byť aktérmi novej evanjelizácie.

Tak ako vtedy sv. Cyril a Metod a potom aj bl. Fra Angelico dali svoje talenty do služby hlásania evanjelia, a tak kultúrne sprostredkovali evanjelium a jeho obsah ľuďom svojej doby, niečo podobné by sme mali robiť aj my, a najmä vy, ktorí máte talenty, ktorí máte umelecké schopnosti.

To sa však dnes na prvý pohľad akoby veľmi nenosí.

Súčasné umenie – to viete vy najlepšie – sa riadi zásadou slobody: každý má tvoriť to, čo chce a ako chce, podľa toho, ako to cíti.

Niektorí to cítia tak a niektorí onak, a tak aj naše umenie niekedy vyzerá.

A nie vždy je povznesením pre ľudí a už tobôž nie v duchovnej a kresťanskej oblasti.

Samozrejme, že v žiadnom prípade nejdeme brať umelcom slobodu, ale ak je umelec súčasne aj kresťanom, ak vnútorne cíti vzťah k obsahu evanjelia, ku Kristovi, k viere, k hodnotám, ktoré sú s tým spojené – môže takýto umelec a kresťan nevyjadrovať to aj vo svojich dielach?

Potom je nádej, že takéto diela, ktoré budú na vysokej kultúrnej úrovni a súčasne budú mať silný duchovný a morálny obsah, budú oslovovať a budú sprostredkovávať obsah viery a kresťanských postojov aj súčasnému človeku.

Na druhej strane by sme si mohli všimnúť, že nielen ľudia kultúry a umenia sprostredkúvali takto obsah evanjelia, ale že súčasne a predovšetkým evanjelium a kresťanská viera zošľachťovali umeleckú tvorbu.

Dokážeme si predstaviť dejiny umenia a kultúry bez Michelangela a bez ďalších velikánov umenia, ktorí inšpirovaní kresťanskou vierou tvorili?

Dokážeme si predstaviť dejiny umenia bez diel bl. Fra Angelica?

Dokážeme si predstaviť, že by nám chýbal Konštantínov Proglas – nádherné dielo nielen z hľadiska obsahového, ale aj formálneho, básnického, literárneho?

Dokážeme si vôbec predstaviť dejiny nášho národa bez diela sv. Cyrila a Metoda?

Takže tieto veľké hodnoty vznikali práve vďaka inšpirácii viery a evanjelia.

Bez toho by to nebolo.

Bez toho by bolo veľké prázdno aj v dejinách kultúry, aj v našich národných dejinách.

Toto je zasa druhý pohľad, ktorý by sme si mohli a mali osvojiť aj z dnešného sviatku: aby sme dávali čoraz väčší dôraz na hlbšie chápanie kresťanskej viery a evanjelia Ježiša Krista, na jeho význam pre súčasného človeka.

Toto by nás potom viedlo k hodnotám, ktoré by sme bez tejto inšpirácie možno ani netvorili.

Ježiš posiela apoštolov hlásať evanjelium všetkému stvoreniu.

To sa nám zdá trošku akoby nadnesené, ale v skutočnosti je to veľká pravda.

Pretože evanjelium má cez človeka dosah aj na prírodu, jednoducho na všetko.

Takže cez nás sa evanjelium má dostávať ako oslobodzujúca Božia zvesť ku všetkým ostatným skutočnostiam.

Uvedomujeme si to najmä v našej dobe, keď ľudia, ktorí ignorujú evanjelium, ktorí ignorujú Krista, žijú tak, ako žijú, a výsledkom je doslova ekologická katastrofa, zničené životné prostredie, ktoré potom nakoniec ničí človeka samého, až do tej brutálnej miery, akou je vojna.

Takže to sú dopady odmietnutia evanjelia, dopady egoistického bezohľadného spôsobu života, ktorý sa potom ako bumerang obracia proti človeku a proti ľudstvu.

A tak aj vaša tvorba, vaše umelecké a kultúrne diela majú mať takýto dosah: na oblasť ekológie, na oblasť etiky života, aby sme si uvedomili prepojenie medzi Bohom, človekom a svetom.

Len takto môže byť svet zdravší a môže sa vymaňovať zo zla - ak bude stvárňovaný týmito hodnotami, ktoré nám Kristus prináša.

Na záver jeden malý, ale vážny príklad.

Asi ste mnohí zaregistrovali pred pár dňami – prišla správa, že náhle zomrel jeden z vás, akademický maliar Jaroslav Halmo.

Veľa svojich diel vytvoril v Kláštore Premenenia Pána u benediktínov v Sampore.

Tam prišiel aj nedávno s tým, že si chce trošku oddýchnuť, a tam ho zastihla náhla smrť.

Spomínam ho preto, lebo to bol maliar, sochár, ktorý tvoril inšpirovaný svojou kresťanskou vierou.

Vytvoril mnohé sakrálne diela, ktoré ľudí oslovili.

Na tejto svätej omši prosme aj za neho, aby mohol s radosťou vidieť v plnej kráse a sláve toho, v ktorého veril a ktorého znázorňoval, a aby jeho príklad bol povzbudením aj pre nás všetkých.“

 

Laureáti Ceny Fra Angelica 2023:

V kategórii výtvarné umenie boli ocenení: Andrej Botek, Martin Kellenberger a Dominik Monček.

V kategórii slovesné umenie si ocenenie prevzali: Eva Hlaváčová, Miro Mališ a Silvia Košťová.

V hudobnej sekcii sú laureátmi: Peter Franzen, vokálny súbor Gregoriana a Jana Kalinayová-Bartová.

Cenu Fra Angelica za prínos do kresťanskej kultúry dostali: Andrea Eliášová a Ján Vallo. 

 

Spolupracovníci KN o svojom ocenení povedali:

Renomovaný výtvarník Martin Kellenberger, ktorý dlhé roky spolupracuje s Katolíckymi novinami, na margo ocenenia bezprostredne povedal:

„Je to veľké pohladkanie z vesmírneho centra dobroty.

Som veľmi vďačný a teším sa z toho aj s mojimi ďalšími ocenenými kolegami.

Zostávam verný umeniu aj Katolíckym novinám.“

Novinárka Andrea Eliášová, ktorá je externou spolupracovníčkou Katolíckych novín, prezradila:

„Bolo to pre mňa veľmi nečakané, že získam toto ocenenie.

Ale považujem to za veľkú česť a veľkú poctu a zároveň za Božiu odmenu za všetku tú tvorbu, za všetky tie krásne roky, lebo milujem túto prácu.

Priniesla mi veľmi veľa stretnutí s ľuďmi, veľmi veľa krásnej práce, vďaka čomu sa cítim bohatšia.“