Národný pochod za život: Nemôžeme jednou rukou človeka chrániť a druhou ponižovať

Sprievodný program piateho Národného pochudu za život sa začal doobedňajšími svätými omšami v bratislavských chrámoch. Pre každú diecézu bol určený jej „pútnicky“ kostol, a tak veriaci z hlavného mesta slávili nedeľnú bohoslužbu s veriacimi zo Spišskej, z Košickej, Nitrianskej, Trnavskej, zo Žilinskej, z Banskobystrickej či Rožňavskej diecézy. Biskupi okrem nedeľného slova pridávajú aj pozvanie na pochod.

Krátko pred jednou hodinou popoludní aj my prichádzame na Námestie slobody, kde pod hlavným pódiom stretávame skupinku veriacich. „Som sklamaná, že je tu tak málo ľudí,“ hovorí rehoľná sestra Terezka. 

„Bola som na všetkých pochodoch a zatiaľ sa mi nestalo, že by som stála pod hlavnou tribúnou.“ Svojou prítomnosťou prišla podporiť rešpektovanie života od počatia až po prirodzenú smrť.

SILNÉ PRÍBEHY Z PÓDIA

Na pódium prichádza Monika Krčmáriková, ktorú sprevádza jej sedem detí. Nenarodený život je pre ňu citlivá téma. „Ak žena povie životu áno a muž pri nej bude stáť, materské lono sa opäť stane tým, čím by malo byť - najbezpečnejším miestom pre dieťa.“

Putujúcim sa prihovorili aj Marie-Lys Pellisierová a Francesca Romana Poleggiová, ktoré sa angažujú vo francúzskom a talianskom pochode za život. Aleš Primc, ktorý stál na čele úspešného slovinského referenda proti eutanázii, pripomenul, že nás potrebujú nenarodené deti, chorí aj nevládni. 

Martina Kostolanská, zakladateľka Pro-Life action, rozpovedala príbeh matky, ktorá čakala štvrté dieťa. „Lásky mala dosť, ale bála sa, či to zvládne. Dlho sme spolu komunikovali. Potrebovala len počuť, že na to nie je sama.“ Dieťa si nakoniec nechala. „Jedno úprimné ‚zvládneš to‘ môže zachrániť ľudský život.“ Obďaleč si všimneme pani, ktorá počas tohto svedectva plače. 

Ešte pred začiatkom pochodu cez mesto komisár pre deti Jozef Mikloško udelil cenu Zlatý dáždnik Olivii Maurel, ktorá sa narodila prostredníctvom surogácie, teda náhradného materstva. Dnes vystupuje proti tejto praxi. „Dospelí ešte pred mojím narodením rozhodli, že budem oddelená od svojej mamy.“ 

Vďaka testu DNA sa jej podarilo nájsť svoju biologickú matku. „Žiadne dieťa by nemalo život začínať oddelením, ktoré bolo dopredu naplánované a ktoré bolo predmetom zmluvy.“ Olivia je dnes matkou troch detí, ktoré na pochod prišli spolu s ňou. 

Apoštolský nuncius na Slovensku Nicola Girasoli sa na pódium postavil s obrovským entuziazmom. Snímka: autorka

PÁPEŽSKÝ POZDRAV

Účastníkov na diaľku pozdravil aj pápež Lev XIV. Jeho posolstvo, ktoré bolo výzvou na podporu kultúry schopnej postarať sa o najzraniteľnejších, tlmočil apoštolský nuncius na Slovensku Nicola Girasoli. 

„Vy kráčate za život každý deň,“ povzbudil prítomných aj bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský. 

SLOVENSKO ZA ŽIVOT

Okolo tretej popoludní sa pochodujúci vydali do ulíc Bratislavy. „Bratislava za život! Košice za život! Slovensko za život!“ ozývalo sa z davu.

Zarozprávame sa so zdravotnou sestrou Oľgou z Trenčína, ktorá sa zúčastnila na každom národnom pochode a bude na ne chodiť, kým bude vládať. „Keď moja kolegyňa chcela ísť na potrat, tak som ju ešte na operačnom stole prehovárala. Stále mi záležalo na tom, ako zachrániť ľudský život. Vždy som za to bojovala, aj keď pochody ešte neboli.“

Na svojom prvom pochode bola s maminou, ktorá je už vo večnosti. Bola vtedy najstaršou účastníčkou a zastavovali ju viaceré médiá. „Teraz spomínam, že moja maminka by aj tu isto išla so mnou,“ hovorí so zovretým hrdlom Oľga. 

Trasa pochodu začínala na Námestí slobody, pokračovala cez Hodžovo námestie, Hurbanovo námestie, Obchodnú ulicu a Kollárovo námestie. Snímka: autorka

V poslednej etape kráčania k nám z námestia doliehajú slová Dominiky Janigovej, ktorá sa v mladom veku stala matkou. „Byť za život znamená stáť pri osamelej matke, rodine bez bývania, dieťati v detskom domove, či človeku s postihnutím. Znamená to zastať sa Róma, ktorého ponižujú, odmietnuť nadávky voči človeku, s ktorým nesúhlasím a pomôcť susedom vraždeným agresorom.“

Janigová pokračuje tým, že nemôžeme jednou rukou život chrániť a druhou človeka ponižovať: „Nemôžeme hovoriť o dôstojnosti nenarodených a mlčať, keď je dôstojnosť narodených pošliapavaná.“

Záverečnú bodku pochodu dali manželia Dmitrij a Milena Olšovskí, ktorí boli oficiálnymi hovorcami podujatia. S účastníkmi pochodu sa rozlúžili slovami: „Piaty národný pochod sa končí, ale zápas za život pokračuje.“