Proces napĺňania zmluvy nie je ukončený

Uplynulo 25 rokov od podpisu Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Jej cieľom bolo potvrdiť vzájomnú nezávislosť a autonómiu oboch strán, štátnej aj cirkevnej, a vytvoriť stabilné podmienky pre spoluprácu.

Dokument je dôležitý z viacerých dôvodov, no najmä preto, lebo garantuje slobodu náboženstva a svedomia a upravuje právne postavenie Katolíckej cirkvi u nás a jej inštitúcií.

Sympózium sa konalo na pôde Univerzity Komenského v Bratislave a spojilo diplomatickú, cirkevnú a akademickú rovinu. Nebola to len spomienka pri príležitosti výročia, ale aj hodnotenie súčasného stavu vzťahov.

PARTNERSTVO, NIE PRIVILÉGIUM

Na podujatí sa zúčastnil arcibiskup Paul Richard Gallagher, sekretár Svätej stolice pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami. Vo svojom vystúpení opakovane zdôraznil, že Základná zmluva je dokument, ktorý obstál v čase. „Zdá sa mi, že sme tu všetci cítili, že ide o dokument, ktorý je užitočný a stále platný aj dnes,“ uviedol.

Zdôraznil, že zmluva umožňuje rozvíjať vzťahy medzi Svätou stolicou a Slovenskom aj v meniacich sa spoločenských a politických podmienkach. Výročie podľa neho nemá byť len bilanciou minulosti, ale aj impulzom do budúcnosti.

„Uznávame to, čo sa podarilo dosiahnuť za uplynulých 25 rokov, a zároveň sa pozeráme dopredu na to, čo ešte môžeme dosiahnuť.“

Arcibiskup Gallagher zmluvu označil za nástroj partnerstva, nie privilégií. „Vytvára základný rámec, v ktorom môžu občania cítiť podporu zo strany Katolíckej cirkvi a zároveň môžu očakávať rešpektovanie svojho postavenia ako občanov aj ako veriacich.“

Na sympóziu vystúpil aj profesor Marek Šmid, ktorý bol osobne pri príprave Základnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou. Snímka: Filip Hoško

NIKTO NEHLASOVAL PROTI

Na príprave Základnej zmluvy sa osobne podieľal profesor  Marek Šmid. Na sympóziu predstavil dokument ako súčasť širšieho systému vzťahov štátu s cirkvami.

Pripomenul, že zmluva predpokladala uzavretie ďalších osobitných dohôd, napríklad v oblasti školstva či duchovnej služby, z ktorých viaceré sa už zrealizovali.

Osobitnú pozornosť venoval otázke výhrady vo svedomí. „Od roku 2001 má každý obyvateľ Slovenskej republiky právo uplatňovať výhradu vo svedomí podľa svojho presvedčenia. Nejde o výsadu jednej cirkvi, ale o právo každého,“ zdôraznil.

V tomto však zmluva nie je ešte celkom naplnená. Práve otázka výhrady vo svedomí ostáva otvoreným bodom, ktorý doteraz nebol vyriešený. Vytvára tak výzvu do budúcna pre politickú aj cirkevnú obec.

Marek Šmid opísal aj proces tvorby zmluvy v  rokoch 1996 – 2000 a zdôraznil široký politický konsenzus pri jej schvaľovaní. „Základnú zmluvu schválila Národná rada ústavnou väčšinou, pričom za ňu hlasovalo sto poslancov a nikto nebol proti,“ uviedol.

EŠTE JE NA ČOM PRACOVAŤ

Na príprave sympózia sa podieľala aj Konferencia biskupov Slovenska. Jej predseda arcibiskup Bernard Bober po podujatí zdôraznil, že proces napĺňania Základnej zmluvy ešte nie je ukončený. „Niečo sa už urobilo, povedzme na päťdesiat percent, a ďalších päťdesiat percent nás ešte čaká,“ skonštatoval.

Sympózium tak ukázalo, že Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou nie je len historický dokument, ale aj živý právny a  hodnotový rámec, ktorý i po 25 rokoch vyžaduje ďalší odborný a politický dialóg.