Dôležité mosty pre dnešný svet i Cirkev

„Už od začiatku pontifikátu som myslel na cestu do Afriky. Ďakujem Pánovi, že mi ju doprial uskutočniť ako pastierovi, aby som sa stretol s Božím ľudom a povzbudil ho,“ povedal v úvode Svätý Otec. „Zároveň som ju prežíval aj ako posolstvo pokoja v historickej chvíli poznačenej vojnami a vážnym i častým porušovaním medzinárodného práva.“

V ŠKOLE SVÄTÉHO AUGUSTÍNA

Prvou krajinou pápežovej cesty bolo Alžírsko, ktoré sa spája so svätým Augustínom. „Ocitol som sa pri prameňoch svojej duchovnej identity,“ neskrýval Svätý Otec radosť. Považoval to za príležitosť učiť sa v škole svätého Augustína, ktorého nazval „učiteľom hľadania Boha a pravdy“.

Zároveň však jeho poslaním v takmer úplne moslimskej krajine bolo budovať mosty, ktoré dnešný svet i Cirkev veľmi potrebujú. Najmä most svedectva, „že je možné žiť spolu ako bratia a sestry aj medzi ľuďmi rôznych náboženstiev, keď sa navzájom uznávame ako deti toho istého milosrdného Otca“.

SPOLOČNE ZA POKOJ

Návštevu ďalších štátov, ktoré sú prevažne kresťanské, pápež označil za „sviatok viery“. V Kamerune, ktorý sa nazýva „Afrika v malom“, vyzýval na spoločné úsilie za pokoj a mier. Apeloval na podporu celostného rozvoja, na spravodlivé rozdelenie bohatstva, na prezieravú medzinárodnú spoluprácu.

„Ďakujem Cirkvi v Kamerune i celému kamerunskému ľudu za láskavé prijatie a modlím sa, aby duch jednoty, ktorý sa prejavil počas mojej návštevy, zostal živý a viedol budúce rozhodnutia i konanie.“

Angola je veľká krajina so stáročnou kresťanskou tradíciou, ale aj minulosťou portugalskej kolonizácie. „V taviacom kotle tejto histórie Boh viedol a očisťoval Cirkev tým, že ju čoraz viac obracal k službe evanjeliu, k podpore ľudského rozvoja, zmiereniu a pokoju. Cirkev slobodná pre slobodný ľud!“

Svätý Otec povedal, že pri návšteve mariánskej svätyne Mama Muxima, Matka srdca, cítil pulzovať srdce angolského ľudu. Vyjadril potešenie, že Angolčania svoju radosť a nádej nachádzajú vo vzkriesenom Pánovi.

ZNAK BOŽIEHO KRÁĽOVSTVA

Svoju cestu Lev XIV. zakončil v Rovníkovej Guinei. „Nemôžem zabudnúť na to, čo sa stalo vo väznici v Bate: väzni spievali z plného hrdla pieseň vďaky Bohu a  pápežovi a  prosili o modlitbu za svoje hriechy i za svoju slobodu. Nikdy predtým som nič podobné nevidel. A potom sa so mnou modlili Otčenáš v prudkom daždi. Skutočný znak Božieho kráľovstva!“

V závere Svätý Otec poďakoval Pánovi za príležitosť povzbudiť africký ľud a priznal, že si odniesol „neoceniteľné bohatstvo pre moje srdce i moje poslanie“.

Medzi účastníkmi audiencie bol aj kamerunský kňaz Adolphe Ndouwe, ktorý verí v lepšiu budúcnosť. „Dúfame, že pápežova návšteva a posolstvo mieru budú mať trvalý vplyv nádeje a pokoja na politický a spoločenský život navštívených krajín. A že pomôžu odstrániť utrpenie, korupciu a zlo v mnohých častiach nášho kontinentu.“