Duchovný život nie je prívesok

V jednom z rozjímaní sa Varden dotkol témy, ktorú si v Pôstnom období uvedomujeme zrejme o čosi viac. Sú to naše zlyhania.

„Pády nás môžu pokoriť, keď sme nadutí. Môžu nám aj ukázať Božiu spásonosnú moc a stať sa míľnikmi osobnej cesty spásy, na ktoré sa s vďačnosťou spomína,“ povedal na úvod trapistický mních.

Dodal však, že idealizmus nie je namieste. „Sú pády, ktoré zapáchajú peklom, prinášajú skazu vinníkovi a zanechávajú za sebou spúšť,“ vystríhal.

Dotkol sa pritom i  citlivého miesta. „Nič nespôsobilo Cirkvi tragickejšiu ujmu a nič viac nekompromitovalo naše svedectvo než mravná skazenosť, ktorá vyrástla v našom vlastnom dome. Najťažšia kríza Cirkvi nevznikla zo svetského odporu, ale z cirkevného vnútorného rozkladu. Rany, ktoré boli spôsobené, ešte potrebujú čas na uzdravenie. Volajú po spravodlivosti a po slzách.“

Biskup Erik Varden ďalej uviedol, že každý z nás je zodpovedný za používanie slobody. Poznamenal, že duchovný pokrok sa udeje, len ak je správne usporiadaná telesná, citová a mravná stránka človeka. Vyzval preto, nech sú v jednote naše slová a návyky – a je jedno, či je to pri stole s priateľmi alebo v online svete.

„Duchovný život nie je príveskom k zvyšku existencie. Je jej dušou,“ povedal na záver. „Musíme sa naučiť byť rovnako doma v našej telesnej i  duchovnej prirodzenosti, aby Kristus, náš Učiteľ, mohol pokojne vládnuť v oboch.“