Každý je vzácny, aj so svojimi chybami

„Boh sa nikdy neunaví odpúšťať,“ povzbudil Svätý Otec väzňov v Bate. Snímka: profimedia.sk
Rovníková Guinea, krajina plná energie a chuti žiť, vítala Svätého Otca spevmi, tancami v tradičných odevoch, úsmevmi. „Všetko svedčí o tom, že Kristus je radosťou, zmyslom, inšpiráciou a krásou pre náš život,“ povedal Lev XIV.
MESTO POKOJA
V príhovore predstaviteľom štátu 21. apríla sa pápež opieral o úvahy svätého Augustína o dvoch mestách: Božom – večnom, s bezpodmienečnou láskou, a pozemskom – dočasnom. „Každý človek deň čo deň svojimi rozhodnutiami ukazuje, ku ktorému z nich chce patriť.“
Spomenul projekt výstavby nového hlavného mesta krajiny a ocenil, že ho nazvali Mesto pokoja. „Kiežby toto rozhodnutie podnietilo každé svedomie zamyslieť sa nad tým, ktorému mestu chce slúžiť.“
Lev XIV. upozornil na riziko pyšnej sebalásky, moci a svetskej slávy. Myslieť podľa neho treba na integrálny ľudský rozvoj, solidaritu, dôstojnú prácu. „V tejto súvislosti si osvojím výzvu pápeža Františka: Dnes musíme povedať nie ekonomike vylúčenia a nerovnosti. Táto ekonomika zabíja.“ Predstaviteľov štátu vyzval mať odvahu uskutočňovať politiku „proti prúdu“.
OBKLOPENÍ LÁSKOU
O tom, že Svätému Otcovi ležia na srdci vylúčení, na periférii, svedčia jeho návštevy nemocnice a väznice. V psychiatrickej klinike Jean Pierre Olie v Malabe 21. apríla priznal, že cíti veľkú bolesť a smútok, ale aj obdiv a radosť, že sa spoločnosť stará o ľudí v krehkosti.
„Skutočne veľká spoločnosť nie je tá, ktorá skrýva svoje slabosti, ale tá, ktorá ich obklopuje láskou,“ zopakoval slová riaditeľa nemocnice.
„Iba Boh nás naozaj miluje úplne takých, akí sme. No nie preto, aby nás nechal takých, akí sme! Nie, Boh nechce, aby sme zostali stále chorí, stále s bolesťou, chce nás zdravých. Boh nám chce darovať túto milosť, aby nám pomohol uzdravovať rany, ktoré si nesieme,“ povzbudil pacientov.
Zdôraznil, že prioritou v nemocniciach má byť rešpekt, dôstojnosť a celková starostlivosť o chorých.
NOVÉ ZAČIATKY
Návštevu vo väznici v Bate 22. apríla symbolicky sprevádzali kvapky dažďa. „Na niektorých miestach sa hovorí, že dážď je znamením Božieho požehnania. Prosme, aby to tak bolo aj teraz. Prežívajme túto chvíľu aj ako znamenie Božej blízkosti. Boha, ktorý nás nikdy neopúšťa,“ prihovoril sa pápež spontánne.
„Som tu, aby som vám povedal niečo veľmi jednoduché: nikto z vás nie je vylúčený z Božej lásky. Každý z nás so svojím príbehom, so svojimi chybami i utrpením zostáva vzácny v Božích očiach,“ uistil odsúdených. „Láska má silu premeniť aj najzatvrdnutejšie srdce.“
Pripomenul, že aj väzni sú súčasťou krajiny a výkon trestu má spoločnosť chrániť. Jedným dychom však dodal, že treba myslieť na obnovu života obetí, páchateľov i spoločenstiev. Vo väzení je podľa jeho slov priestor na zamyslenie i zmierenie a mali by v ňom byť možnosti na štúdium.
„Život sa neurčuje len chybami, ktorých sme sa dopustili a ktoré sú často výsledkom zložitých a ťažkých okolností. Vždy je možné znovu vstať, učiť sa a stať sa novým človekom.“
V závere príhovoru povedal to, čo vytrvalo opakoval jeho predchodca František: Boh sa nikdy neunaví odpúšťať. „Vždy otvára novú cestu tomu, kto uzná svoje chyby a túži sa zmeniť. Nedovoľte, aby vám minulosť vzala nádej do budúcnosti. Každý deň môže byť novým začiatkom.“
MLADÍ SÚ BUDÚCNOSŤ
Podvečer 22. apríla zaplnili štadión v Bate mladí, ktorí si nemohli dať ujsť stretnutie so Svätým Otcom. „Budúcnosť je vaša,“ povzbudil ich, aby čerpali z dedičstva hodnôt, ako je služba, jednota, pohostinnosť, dôvera a radosť zo života.
Pápež si vypočul niekoľko svedectiev a potom na ne reagoval vo svojom príhovore. Zdôraznil, že byť kresťan neznamená len navštevovať bohoslužby, ale aj slušne a úctivo sa správať ku každému bez rozdielu.
Nerozhodných, ktorí sa obávajú povedať Bohu svoje áno, uistil, že dôvera v Božiu vôľu prináša radosť a hlboký pokoj. „Život darovaný Bohu je šťastný život, ktorý sa každý deň obnovuje v modlitbe, vo sviatostiach a v stretnutí s bratmi a sestrami, ktorých nám Pán posiela do cesty. Ak cítite, že vás Kristus volá nasledovať ho na ceste osobitného zasvätenia, nebojte sa ísť za ním.“
Napokon povzbudil aj túžiacich po manželstve. „Byť manželmi a rodičmi je krásne poslanie: zmluva, ktorú treba žiť každý deň a v ktorej sa vždy nanovo objavujete jeden pre druhého ako spolupracovníci Boha na zázraku života a tvorcovia šťastia pre seba i pre svoje deti.“

