S poverením vyslovovať jasné slová

Vkatechéze sa Svätý Otec vrátil k téme Druhého vatikánskeho koncilu a dokumentu Lumen gentium. Uvažoval nad eschatologickým rozmerom. „Cirkev kráča v tomto pozemskom živote vždy smerom ku konečnému cieľu, ktorým je nebeská vlasť.“

Súčasne pripomenul, že tento podstatný aspekt, žiaľ, často prehliadame alebo bagatelizujeme, lebo sa sústredíme na to, čo bezprostredne vidíme a cítime. Sme však povolaní upierať pohľad na konečný horizont a všetko posudzovať z tejto perspektívy.

UŽ, ALE EŠTE NIE NAPLNO

Cirkev naprieč dejinami ohlasuje vždy a všade prísľub spásy. „Uvedomuje si, že je miestom a prostriedkom, kde sa zjednotenie s Kristom uskutočňuje najužším spôsobom. Zároveň uznáva, že spásu môže Boh v Duchu Svätom darovať aj mimo jej viditeľných hraníc,“ povedal pápež Lev XIV.

Na konci čias sa všetko naplní. Kým kráčame pozemským svetom, zakúšame dozrievanie dobra, ale aj rôzne nespravodlivosti a trápenia. „Cirkev realizuje svoju misiu medzi ,už‘ začiatkom Božieho kráľovstva v Ježišovi a ,ešte nie‘ sľúbeného a očakávaného naplnenia,“ vysvetlil pápež.

„Ako strážkyňa nádeje, ktorá osvetľuje cestu, je tiež poverená misiou vyslovovať jasné slová, aby odmietla všetko, čo trýzni život a bráni jeho rozvoju, a postaviť sa na stranu chudobných, vykorisťovaných, obetí násilia a vojny a všetkých, ktorí trpia na tele i na duši.“

POMINUTEĽNOSŤ INŠTITÚCIÍ

Cirkev má podľa Svätého Otca pamätať na to, že neohlasuje samu seba. Naopak, všetko v nej musí odkazovať na spásu v Kristovi.

„V tejto perspektíve je Cirkev povolaná pokorne uznať ľudskú krehkosť a pominuteľnosť svojich inštitúcií, ktoré hoci slúžia Božiemu kráľovstvu, nesú na sebe pominuteľný obraz tohto sveta,“ vysvetlil pápež v kontexte Lumen gentium.

„Žiadna cirkevná inštitúcia nemôže byť absolutizovaná. Naopak, keďže žijú v dejinách a v čase, sú povolané k neustálemu obráteniu, k obnoveniu foriem a reforme štruktúr, k neustálemu obnovovaniu vzťahov, aby mohli skutočne zodpovedať svojmu poslaniu.“

NIČ NIE JE STRATENÉ

Pri prvom výročí pontifikátu Leva XIV., keď vyslal do sveta už vyše štyristo výziev a prosieb na mier a pokoj, mu na audienciu prišli poďakovať študenti zo strednej školy z ukrajinského Kyjeva. „Poďakovali sme sa mu za to, že naďalej sústreďuje pozornosť na vojnu v našej trápenej krajine,“ povedala ich učiteľka angličtiny Natália.

Svoje skúsenosti v krátkosti Svätému Otcovi rozpovedal laický misionár Nicolò Govoni. Ako zakladateľ organizácie, ktorá poskytuje vzdelanie deťom utečencov, predstavil pápežovi knihu Možný svet – desať nápadov na zmenu budúcnosti.

Porozprával aj svedectvo o pätnásťročnom Keňanovi Idrisovi, ktorého zachránil z ulice aj drogovej závislosti. „Získal som preňho pestúnsku starostlivosť. Žiadne dieťa nie je stratené, pokiaľ má dospelého, ktorý mu verí.“