Zmierením svedčíme o Ježišovi

V Nicei sa pred 1700 rokmi konal Prvý nicejský koncil, na ktorom sa sformovalo kristologické vyznanie viery, známe ako Nicejsko-carihradské vyznanie. Bolo reakciou na herézu arianizmu, ktorá redukovala Ježiša Krista iba na prostredníka medzi Bohom a ľudstvom a nepovažovala ho za skutočne živého a pravého Boha.

Pri archeologických vykopávkach starobylej Baziliky sv. Neofita v Izniku sa pápež modlil spolu s 27 ďalšími vysokými predstaviteľmi kresťanských cirkví. Vo svojom príhovore upozornil, že arianizmus sa vracia i dnes v modernej forme a je prítomný aj medzi veriacimi.

„Aj dnes zaznieva otázka: kým je Ježiš Kristus v živote dnešných mužov a žien a kým je osobne pre každého znás? Táto otázka je obzvlášť dôležitá pre kresťanov, ktorí riskujú, že Ježiša zredukujú na akéhosi charizmatického vodcu alebo supermana. To je skreslené poňatie, ktoré nakoniec vedie k smútku a zmätku,“ uviedol pápež.

Kristologické vyznanie viery má podľa Leva XIV. zásadný význam na ceste kresťanov k plnému spoločenstvu. Je totiž spoločné pre všetky kresťanské cirkvi a spoločenstvá po celom svete. „Viera ,v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z  Otca pred všetkými vekmi... jednej podstaty s Otcom‘ je hlbokým putom, ktoré spája všetkých kresťanov.“

Svätý Otec uznal, že medzi kresťanmi stále existuje rozdelenie. „Dnes sme vyzvaní, aby sme ho prekonali a pestovali túžbu po jednote, za ktorú sa modlil a za ktorú dal svoj život Pán Ježiš. Čím viac sme zmierení, tým viac môžeme ako kresťania vydávať vierohodné svedectvo o evanjeliu Ježiša Krista.“

Pápež v príhovore tiež odmietol využívanie náboženstva na ospravedlňovanie vojny, násilia alebo akejkoľvek formy fundamentalizmu či fanatizmu.